nezisteným vlastníkom. Podmienky prechodu vlastníctva pozemku do vlastníctva štátu presne definuje zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon - pozn. red.) účinného od 1. septembra 1995. Podľa zákona pozemok s nezisteným vlastníkom je pozemok, ktorého vlastník nie je známy, respektíve ktorého vlastník je známy, nie je však známe miesto jeho trvalého pobytu, alebo sídlo. Presnejšie vysvetlenie nám podali pracovníci odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Krajského úradu Prešov Michal Lieskovský a Jozef Bujňák.

Prvá naša otázka pre Michala Lieskovského znela:

V akých prípadoch môže dôjsť k prechodu pozemku do vlastníctva štátu?

- Prvý prípad nastane vtedy, ak uplynie päť rokov od nadobudnutia účinnosti zákona a pozemok s nezisteným vlastníkom je zapísaný v katastri nehnuteľností najmenej jeden rok. Prvý termín, kedy môže pozemok prejsť do vlastníctva štátu je prvý september roku 2000. Uvediem príklad. Pozemok s nezisteným vlastníkom bol zapísaný do katastra nehnuteľností k 1. augustu roku 1998, teda prešiel jeden rok od jeho zápisu do katastra nehnuteľností. Zároveň nadobudol účinnosť Zákon č. 180/19995 Z.z., to znamená, že od 1.septembra 2000 prejde takýto pozemok do vlastníctva štátu. Druhý prípad nastane vtedy, ak uplynie päť kalendárnych rokov od nadobudnutia účinnosti zákona, ale pozemok s nezisteným vlastníkom nebude počas tej doby zapísaný do katastra nehnuteľností, k zápisu dôjde neskôr a po neskoršom zápise bude zapísaný v katastri jeden rok. Napríklad zápis do katastra bol urobený k dátumu 15. december 1999. Päť rokov od nadobudnutia účinnosti zákona prejde 1.septembra 2000, ale jeden rok od zápisu do katastra až 15. decembra 2000. Až v ten deň prejde pozemok do vlastníctva štátu. V prípade, že sa zápis do katastra urobí až k 1. februáru roku 2001, účinnosť zákona platí od 1. septembra 2000, ale pozemok prejde do vlastníctva štátu až po uplynutí ročnej lehoty odo dňa zápisu do katastra nehnuteľností, teda 1. februára roku 2002. Pripomínam, že k prechodu pozemku do vlastníctva štátu nemusí dôjsť ani v jednom prípade, ak vlastník preukáže vlastníctvo k pozemku pred lehotou, ktorú udáva zákon a dňom kedy má dôjsť k prechodu.

Čo sa vlastne týmto zákonom sledovalo?

- Išlo v podstate o to, aby sa zistili vlastníci pozemkov, aby sa obnovili listy vlastníctva a zaplnili sa hluché miesta v katastri nehnuteľností, teda aby sa zaevidovalo čím viac pozemkov tak, aby jednotlivé pozemky mali svojich reálnych vlastníkov.

Sú aj také prípady, že vlastník pozemku vlastnil nejaké doklady o ktorých si myslel, že dokumentujú jeho vlastníctvo k pozemku, ale ako vlastník je evidovaný niekto iný?

Jozef Bujňák:

- Žiaľ, áno. Máme veľa takých prípadov, zvlášť z éry socializmu. Stávalo sa to tak, že prebehlo riadne dedičské konanie a vlastník získal právnu listinu, ale z rôznych dôvodov nedošlo k zápisu do listu vlastníctva. Či už nedôslednosťou štátneho notárstva, alebo geodézie. Najväčší problém máme s vlastníkmi z rokov od 1. januára 1951 do 24. apríla 1964. V tom období totiž pre fyzické osoby nevyplývala povinnosť vykonávať zápisy právnych listín o vlastníctve pôdy do pozemkovej knihy. Po tom dátume neevidovala pozemková kniha vlastníctvo vôbec. Z toho dôvodu sa väčšina listín ani nezapísala. Mohlo sa preto stať, že vlastníci, ktorí pozemok riadne zdedili a žijú vo vedomí, že majú naň právny nárok, ho v podstate nevlastnia. Problém je v tom, že evidenčný nástroj štátu kataster nehnuteľností, eviduje pôvodného vlastníka pred dedičským konaním, alebo vlastníka s inou zmluvou, napríklad kúpnou. Preto hrozí, že tento majetok evidovaný na pôvodného vlastníka, teda známeho vlastníka s neznámym pobytom, prejde v zmysle starej zásady Rímskeho práva ako opustený majetok do vlastníctva štátu.

Ako vlastník pozemku zistí, že vlastne nie je vlastníkom?

M. Lieskovský:

- V zmysle Zákona č. 180/1995 Z.z. zriadili jednotlivé okresné úrady komisie, ktoré pôsobia na obciach, kde sa spracováva register. Komisie pozostávajú zo siedmich členov, medzi inými zo zástupcu obce, dvoch miestnych ľudí dobre znalých pomerov s pozemkami, zástupca okresného úradu a ďalších. Komisia spracúva, respektíve spracúvala register a posielala výpisy občanom. Tak si mohli skontrolovať, či ich parcela je v ich vlastníctve alebo nie.

Čo v tom prípade ak zistili, že nevlastnia majetok o ktorom si mysleli, že je ich?

- Ak vlastník pozemku zistí že mu zmizla parcela, môže podať návrh na vydanie rozhodnutia o nadobudnutí vlastníctva vydržaním. Komisia jeho návrh prehodnotí a ak ho odobrí, potom ho odporučí príslušnému okresnému úradu, aby rozhodol o nadobudnutí vlastníctva vydržaním.

J. Bujňák:

- Keďže do nadobudnutia účinnosti zákona ostáva už len pár mesiacov, vlastníci pozemkov majú poslednú šancu, po dlhej anomálii vo vzťahu k evidovaniu vlastníctva v extraviláne, ako urobiť aspoň čiastočnú nápravu nielen za obdobie socializmu, ale aj z porevolučnej eufórie. Vtedy totiž Zákon č. 293/19992 Z.z. umožnil osvedčiť pozemok cestou notárskeho osvedčenia, ako oprávneného držiteľa. Takouto formou, bez dokazovania notári osvedčili to, čo žiadatelia vyhlásili. Takto došlo k mnohým prípadom, keď si niektorí privlastnili cudzie pozemky, sú zapísaní na liste vlastníctva a aj vystupujú a nakladajú s majetkom ako vlastníci. Na niektorých pozemkoch sú už aj tretí vlastníci. Je treba podotknúť, že sa osvedčovali najmä najlukratívnejšie pozemky.

Majú teda vlastníci pozemkov ešte šancu, že sa im ich pozemky vrátia?

- Dokazovanie vlastníctva je veľmi náročné, ale dá sa to.

Michal Lieskovský:

- Preto je najvyšší čas, aby sa občania zaujímali o vlastnícke vzťahy, pokiaľ tak neurobili v minulosti v konaní podľa uvedených zákonných predpisov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.