vydala banka Židovskej samosprávy v Terezíne. Táborová dvadsaťkoruna je farebne ladená do zelena, rozmery 134 x 68 mm. Proti šikovným peňazokažcom je technicky dobre chránená, vodoznakovú ochranu každý z vás iste ľahko rozpozná. Vodotlač je majestátne rozložená na celej ploche poukážky. Teraz sa pozrime aj na číslovač. Ako sme už spomínali, nižšie nominály mali číslovač tlačený hlavnou tlačou. Táto potvrdenka má šesťmiestny číslovač červenej farby, ktorý je technicky dokonalejší oproti nižším nominálom.
Každého z vás iste zaujíma, čo sa dalo za tieto poukážky kúpiť. Oficiálny kurz k protektorátnej korune ani k ríšskej marke nikdy nebol stanovený. Z dokumentov sa dozvedáme, že obeh normálnych peňazí bol v gete zakázaný. V tábore medzi väzňami terezínske poukážky neboli veľmi obľúbené. Nedalo sa za ne skoro nič kúpiť. Peňažný obeh v gete nemal väčší význam, nakoľko jeho cieľom nebolo väzňom uľahčiť ich ťažkú situáciu. Čo si mohli väzni kúpiť za tieto peniaze? V predajniach na území tábora predávali veci, ktoré boli odobraté väzňom pri vstupnej kontrole. Ak mal niekto šťastie, tak si mohol kúpiť časť svojich menej cenných osobných vecí. Mnohí doniesli so sebou drobné veci, ale aj cennosti. Do obchodov prichádzali aj veci z pozostalostí po mŕtvych väzňoch. Výklady boli naplnené kvalitným tovarom, ten však nikdy nebol pre väzňov na predaj. Lekáreň síce bola zriadená, ale nikdy nebola otvorená. S príjmami väzňov to bolo tiež veľmi mizerné. Priemerná pracovná doba pre mužov bola sedemdesiatpäť hodín. Väzni boli zaradení do piatich pracovných kategórií. Muži zarábali od 100 do 300 korún. Maximálne platy žien dosahovali dvesto korún. V hotovosti sa vyplácala iba menšia časť mzdy. Ostatné príjmy sa pripisovali na konto. Kontá však nesmeli byť zúročené, ani vyplácané. Cieľom banky bolo, aby sa obeživo vrátilo späť do banky. Ešte aj za organizovanie voľného času museli väzni platiť päťdesiat korún, za kúpanie sa platili dve koruny. V Terezíne, aj v ostatných koncentračných táboroch, kam sa väzni dostali nevinne, prežili mnoho utrpenia a nechali tam svoje životy, ktoré im už nikto nevrátil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
