trenérsky
Anton ONDER
Orientačný beh je športová disciplína, ktorá sa u nás neprávom odsúva na periférium záujmu médií. Tento šport v sebe spája aktívny pohyb v zdravom prostredí, pričom rozvíja fyzické, ale i rozumové schopnosti. Bežci s buzolou a mapou väčšinou súťažia v lese bez divákov a nemými svedkami ich úsilia a obdivuhodných výkonov sú iba lesné zvieratá. Medzi najväčšiu hviezdu - stálicu orientačného behu na Slovensku bezosporu patril Jozef Pollák z oddielu Technickej univerzity Košice. Bezmála dvadsať uplynulých rokov bol "Kemo", ako ho bežci familiárne volajú, orientátorskou jednotkou medzi slovenskými orienťákmi. Ako reprezentant ČSSR i SR štartoval na deviatich majstrovstvách sveta seniorov. Na MS v roku 1983 v Maďarsku bol členom štafety ČSSR, ktorá vybojovala strieborné medaily a na ďalších MS dosiahol popredné umiestnenia väčšinou najlepšie zo slovenských pretekárov. V roku 1992 zvíťazil v pretekoch Svetového pohára v Rakúsku a šesťkrát skončil v elitnej svetovej desiatke. Získal štyri tituly majstra ČSSR v silnej konkurencii českých pretekárov a vyše dvadsať titulov majstra Slovenska. Často úspešne konkuroval aj bežeckým vytrvalcom, keď napríklad košický MMM zabehol za 2:29:33 hod. Okrem toho štyrikrát vyhral horský beh Tatranská magistrála a raz dominoval aj na 25 km trati Behu Hornádskou dolinou. Po štvorročnej dvojúlohe reprezentačného pretekára i trénera mužov Slovenska bol tohto roku poverený trénovať aj reprezentačný výber žien. Mimo uvedeného je predsedom a zároveň trénerom oddielu orientačného behu Akademik TU Košice. Po tohtoročnej oficiálnej rozlúčke s aktívnou činnosťou v reprezentácii vlastne ponúkol bývalým oveľa mladším konkurentom v reprezentácii, aby s o titul "orientátorského kráľa" popasovali medzi sebou. Pri príležitosti 40. narodenín (24. 3.) sa Jozef Pollák podelil s nami o svoje zážitky zo svojej bohatej pretekárskej kariéry:
Ako ste sa dostal k orientačnému behu?
"V roku 1974 v svojom rodisku Zázrivej na Orave pod vedením učiteľa ZŠ a prvého trénera Juraja Šútora som absolvoval prvé preteky s buzolou a mapou. V rokoch 1976 - 1979 som pokračoval v B. Bystrici pod vedením Mikuláša Novotu a od roku 1979 v Košiciach u Ladislava Oľhavu, ktorý je teraz čestným predsedom oddielu Akademik TU."
Počas dlhoročnej pretekárskej činnosti ste boli v mnohých štátoch sveta. Kde sa vám najviac páčilo a prečo?
"Veľmi sa mi páčilo v škandinávskych štátoch, pričom najviac v Nórsku, kde ma fascinovala krásna príroda. V Austrálii ma zasa udivovali exotické zvieratá a vtáky. Nový Zéland je veľmi atraktívny pre turistov, lebo má hory, more, krásne pláže i rôzne prírodné zvláštnosti. Podľa mňa aj Slovensko má peknú prírodu a pri väčšej starostlivosti o ňu, lepšími službami a propagácii sa môže stať vyhľadávaným cieľom pre turistov."
Ktoré zážitky z orientačného behu vám natrvalo utkveli v pamäti?
"S orientačným behom som prežil množstvo krásnych, veselých i menej radostných chvíľ. Medzi najvzrušujúcejšie by som zaradil dvojnásobné stretnutie medveď pri tréningu, pocity, ktoré som prežíval na stupňoch víťazov, či spoznanie veľkého množstva ľudí, ktorých som pri cestách s OB po svete stretol. Posledným, veľmi pekným zážitkom bola pre mňa rozlúčka na úrovni Slovenského zväzu OB, keď pri reakcii publika na oznámenie predsedu zväzu o mojom ukončení aktívnej činnosti som musel potláčať svoje pocity."
Aké máte najbližšie ciele ako pretekár?
"Byť dve desiatky rokov na vrchole a len tak odísť, sa nedá. Už päť rokov ste vo veteránskom veku. Nezúčastníte sa svetového šampionátu veteránov? Ako pretekár už nemám žiadne veľké ciele. Ako príklad na porovnanie môžem uviesť, že v rokoch vrcholnej prípravy som nabehal 7000 km ročne a v jednom mesiaci som mal maximum tisíc kilometrov. V súčasnosti trénujem už len 200 až 300 km mesačne. Hoci v tejto sezóne budem ešte štartovať v domácej elitnej kategórii chcem však už behať len pre potešenie. Čo sa týka veteránskych šampionátov v tomto roku už v januári boli MS veteránov na Novom Zélande. Na budúci rok budú v Litve, možno sa ich zúčastním."
Čo očakávate v trénerskej oblasti?
"Ako tréner chcem odovzdať bohaté skúsenosti svojim zverencom a potlačiť košických, ale aj ostatných slovenských pretekárov a pretekárky na vyššie miesta v medzinárodných výsledkových listinách. Nakoniec orientačný beh sa stal mojím každodenným chlebíčkom, lebo reprezentačného trénera robím na pracovný úväzok. Okrem trénerských povinností v súčasnosti mapujem Silickú planinu, kde budú v dňoch 21. - 23. 7. 2000 medzinárodné orientačné preteky - 24. ročník Grand Prix Slovakia."
Ďakujeme za rozhodor.
Jozefovi Pollákovi želáme k jeho jubileu dobré zdravie, veľa šťastia a ešte veľa športových úspechov aj na trénerskom poli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
