najvyššej hokejovej súťaže o záchranu. O zostupujúcom tíme sa rozhodlo už skôr, takže kapitulovaní Spišiaci privítali košický HC VSŽ už viacmenej bez akýchkoľvek emócií. Zápas sa odohrával v pokojnom tempe v podstate exhibične a skončil sa víťazstvom Košíc v pomere 4:0. Jedným gólom sa na potvrdení oprávnenosti vypadnutia Spišiakov a zotrvania Košičanov v našej najvyššej súťaži podieľal aj mladý, 21-ročný útočník HC VSŽ Gabriel Köver, ktorého sme po poslednom klaksóne westextraligovej sezóny požiadali o rozhovor.

- Gabi, mohol by si najprv zhodnotiť posledný zápas sezóny 1999/2000?

"V zápase so Spišskou Novou Vsou sme chceli potvrdiť náskok, ktorý sme si na nášho najväčšieho súpera napokon vybudovali. Boli určité dohady, tak sme chceli potvrdiť, že vo vzájomných zápasoch sme jednoznačne lepším tímom. Som rád, že nám to vyšlo. Čo sa týka samotného priebehu stretnutia, musím povedať, že sme hrali zodpovedne, pomáhali si navzájom v obranných činnostiach, korčuľovali a vložili do toho aj hokejové srdce. Teší ma, že to napokon vyšlo tak, ako to vyšlo a taktiež to, že sme Jarovi Draganovi pomohli udržať si čisté konto."

- Čakal si, že Spišiaci budú v tomto záverečnom stretnutí takým odovzdaným súperom?

"Podľa mňa nás Spišiaci zo začiatku určite chceli poraziť, aby si vydobili nejaké to zadosťučinenie. Vedeli sme, že jeden gól v ich sieti nebude ešte znamenať nič, no druhý, či tretí ich už zlomí. Takisto, ako naposledy u nás doma v Košiciach."

- Bol to teda posledný zápas sezóny a po ňom sa zvyknú robiť záverečné zhrnutia a zhodnotenia celej súťaže. Ako by si ich vyjadril ty?

"Začali sme ako úplne mladý tím. Postupne bolo mužstvo doplňované skúsenými hráčmi z minulej sezóny. V strede sezóny sme začali viac trénovať a klásť dôraz na väčšiu súhru. Toto sa odzrkadlilo na našej hre v správnu chvíľu, podarilo sa nájsť správne zloženie mužstva, ktoré napokon vybojovalo najvyššiu súťaž pre Košice aj v budúcej sezóne."

- Práve absencia spoločnej letnej prípravy mužstva bola zrejme dôvodom, prečo sa mužstvu darilo čoraz viac s pribúdajúcimi kolami. Spomínal si tvrdú fyzickú prípravu uprostred sezóny, ktorá zrejme ako-tak nahradila spomínanú letnú. Ako si priebeh sezóny videl z hľadiska fyzickej kondície hráčov?

"My, mladí, ktorí sme tvrdo trénovali počas celej letnej prípravy v čase, keď ešte nebolo jasné, kto vlastne bude za Košice hrať, sme boli podľa mňa dobre fyzicky pripravení. Tí starší hráči, ktorí sú naozaj skúsení, vedia veľmi dobre, čo majú v lete robiť, aby sa v priebehu sezóny fyzicky netrápili. Určite trénovali individuálne a myslím si, že ich už netreba kontrolovať."

- Ako veľmi by podľa teba bolo v lete treba posilniť mužstvo, aby sa Košice vrátili na tie pozície, ktoré mu roky na slovenskej hokejovej scéne patrili?

"To záleží od funkcionárov. Ja si však myslím, že túto sezónu nebolo v Košiciach zlé mužstvo. Problém bol v tom, že sme sa neskoro zohrali."

- Spomedzi toho množstva mladých hráčov, ktorí sa v mužstve počas celej sezóne vystriedali, ste sa vlastne dokázali výraznejšie presadiť len ty, Gabriel Špilár a obranca Marek Topoli. Aj napriek tomu, že košická juniorka bola počas celého priebehu sezóny jednoznačne najlepšia v najvyššej súťaži. V čom je podľa teba problém mladých hráčov, dokázať sa presadiť aj po prechode do A-mužstva?

"Keď som ja vyšiel z juniorky, dva roky som sa herne trápil. Mal som tri zranenia - dvakrát koleno s operáciou a navyše ešte aj slepé črevo... Tiež som sa teda musel vytrápiť, aby napokon konečne prišla tretia sezóna, o ktorej môžem dnes povedať, že je pre mňa vlastne najúspešnejšia. Aj napriek tomu, že zraneniam som sa nevyhol ani túto sezónu. A čo sa týka ostatných? Prechod zo staršieho dorastu medzi mužov je dosť veľká zmena. Či už korčuliarsky, alebo hokejovým myslením. To sa nedá porovnať, na to si treba skrátka zvyknúť. Máloktorý junior príde a hneď sa prispôsobí hokeju, ktorý sa hrá medzi mužmi."

- S čím si konkrétne mal najväčšie problémy ty?

"Keď som prišiel do A-mužstva, strašne veľmi som chcel a lietal som aj tam, kde som nemusel. Skúsený hráč nekorčuľije tam, kde nemusí. My, mladí, sme však takí, že chceme byť všade a potom nie sme nikde... Skúsenosti robia naozaj veľa. Aj keď treba povedať, že mladí sa nemá čo šetriť, lebo musí vládať. Predsa len, niekedy je naozaj nezmyselné korčuľovať na miesta, kde sa puk nedá nijak získať."

- Košický divák si za posledné roky zvykol na to, že v juniorke má zásobáreň hypertalentov, za čo zrejme môže najmä dvojica mladých hokejistov Košíc s bleskovou kariérou - Jiří Bicek a Ladislav Nagy. U oboch bolo dominantné, že okrem hokejových vlastností vynikali zrejme najviac v nebojácnom fyzickom napádaní súpera, čo sa u mladých hráčov len tak ľahko nevidí. Ty sa im v tomto výrazne podobáš...

"Tento agresívny spôsob hry si vyžaduje naozaj dobrú kondíciu. Počas celého roku treba vskutku tvrdo trénovať. Ja osobne mám naozaj rád takýsto štýl hry. Keď však príde počas sezóny vážnejšie zranenie, kondícia upadne a potom je už namáhavé až do konca zápasu hrať agresívne. Aj napriek tomu, že som na to zvyknutý a mám to rád."

- Starší hráči často tak trochu terorizujú juniorov v drese súpera a dovolia si proti nim podstatne viac, ako proti svojim rovesníkom. Všeobecne sa dá povedať, že si len veľmi neradi nechajú nejaký ten bodycheck, či inú tvrdú hru od mladých. S akými odozvami si sa pri tom stretával?

"Ja to beriem tak, že keď mám možnosť niekoho naraziť na mantinel, je mi to jedno, kto to je. Nepozerám sa na to, koľko má rokov, nebojím sa, že by mi to nejako odplatil. Skrátka musím byť tvrdý a nemôžem sa báť."

- V závere sezóny je zrejme pre teba zadosťučinením nominácia do slovenskej reprezentácie pod hlavičkou ´Olympijský výber´...

"Veľmi ma to prekvapilo. Som štastný, že môžem ísť a dúfam, že nesklamem dôveru trénerov. Budem sa snažiť podávať také výkony, aké sa možno odo mňa očakávajú, čiže hrať agresívne a tvrdo."

- Prípravné zápasy v reprezentačnom drese odohráš v Kanade, v štáte s najvyššou hustotou skautov na meter štvorcový... Budeš sa tam snažiť skôr zaujať skautov a dostať ponuku na angažmán v Amerike, alebo pôjdeš skôr takou tou Cígerovskou cestou, ktorá znamená prednosť slovenskej súťaži a reprezentácii pred NHL?

"Určite budem robiť všetko preto, aby som tam odohral naozaj dobré zápasy. Nevadilo by mi, keby si ma tam niekto všimol a niečo by následne z toho vzniklo. V prvom rade sa však budem snažiť podávať čo najlepšie výkony a nebáť sa. Práve nebojácnosť je totiž podľa mňa v zámorí najhlavnejšia..."

- Takže skôr, ako cesta Zdena Cígera ťa láka cesta povedzme Laciho Nagya?

"S Lacim som hrával spolu v juniorke, dodnes mu držím palce. Občas si telefonujeme. Vždy, keď viem, že ho vytiahnu z farmy do A-mužstva St. Louis, sledujem teletext a hľadám, či nedá nejaký ten gól. Čo sa týka hrania a pobytu v Kanade, všetko je otvorené."

- Kedy teda cestuješ na zraz reprezentácie?

"Dnes (včera - poznámka redakcie) tesne po pol noci nasadáme s chlapcami (z Košíc sú nominovaní ešte obrancovia Topoli a Žabka, z útočníkov Gabriel Špilár) na rýchlik do Bratislavy. V štvrtok ráno následne odlietame za veľkú mláku."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.