Ľudmila BARGEROVÁ & Tomáš KICERA Koncom minulého týždňa sa uskutočnila v Košiciach návšteva vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Milkoša. Presne pred 7
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Ľudmila BARGEROVÁ & Tomáš KICERA
Koncom minulého týždňa sa uskutočnila v Košiciach návšteva vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Milkoša. Presne pred 7 dňami sa stretol s vyskoškolákmi na akcii Fórum kariéry v galérii Júliusa Jakobyho pod záštitou študentskej asociácie AIESEC. Prebiehala tam aj diskusia so zástupcami firiem a študenti mohli získať nové informácie o budúcom zamestnaní.(viac pozri článok Janky Héjjovej)
O tom, že osobnosť ako Ivan Mikloš nezavíta na východ každý deň, svedčí aj jeho preplnený pracovný harmonogram. V piatok navštívil Mestskú radnicu v rámci aktivít SKOI, kde strávil hodinu a pol odpovedaním na otázky študentov z gymnázií na Poštovej a Šrobárovej. Ďalším stretnutím poctil žiakov SOU Hutníckeho v Šaci.
Hlavnou témou diskusií bol vstup Slovenska do európskych a svetových ekonomických štruktúr. Podpredseda vlády hovoril o vysokej úrovni nášho učňovského školstva a prednostiach vo vzdelávacom systéme. Horšie je to vraj s manažérmi. Dobre sme na tom hlavne v znalosti cudzích jazykov. Spomenul aj plán vlády rozšíriť kapacitu vysokých škôl: "Je veľmi dôležité zaviesť viaczdrojový systém financovania vysokých škôl. Z mladých ľudí, ktorí majú o štúdium záujem sa na ne dostane len tretina a ostatní nemajú šancu. Som však presvedčený, že keby bolo umožnené štúdium aj neprijatým, ktorí by si boli ochotní hradiť náklady naň v plnej miere, študovalo by ešte zhruba 20% z neprijatých a aj to je už významný rozdiel, hoci túto alternatívu neschvaľujem. Som za to aby časť hradil štát a časť študenti, s výnimkou najlepších, aby existovala istá miera motivácie. Je potrebné zaviesť aj dlhodobé pôžičky s odkladom splácania o niekoľko rokov, aby ich absolventi začínali splácať, až keď budú mať zamestnanie a budú si to môcť dovoliť. Spoplatnenie štúdia nemá prístup ku vzdelaniu obmedziť, ale naopak zvýšiť."
Priestor dal aj otázkam žiakov, ktorý ho veru neraz potrápili. Hutníkov samozrejme zaujímala otázka VSŽ - ich budúceho zamestnávateľa. Kvôli množstvu otázok na túto tému prisľúbil nabudúce pozvať prezidenta VSŽ Gabriela Eichlera.
Pri otázke, čo robí vláda preto, aby mali mladí ľudia prácu, spomenul zavedenie vízovej povinnosti pre Rusko, Bielorusko a Ukrajinu, čo zníži počet načierno zamestnaných ľudí u nás, a tým uvoľní priestor mladým. Nezamestnanosť chce vláda znížiť na 17%. Problém však robí napríklad SDĽ, ktorá sa usiluje o zrušenie práce na dohodu. Pritom práve jej nerozšírenosť (u nás pracujú na neúplný pracovný úväzok len 2% zamestnaných, zatiaľ čo v krajinách EÚ je to zhruba 17%) zvyšuje množstvo nepracujúceho obyvateľstva. Keby sa to zmenilo, miera nezamestnanosti by výrazne klesla. Študenti sa veľmi živo zaujímali o ekonomické problémy, ktoré dnes trápia našu krajinu, o reálnosť splnenia podmienok pre vstup do EÚ dnešnou vládou, o privatizáciu monopolov ale aj o pripravovanú novelu zákona o informáciách, či rómsku problematiku. Na otázku, ako sa môže v politike uplatniť mladý človek vicepremiér odpovedal, že ak sa vám chce a ste dobrý, tak sa určite presadíte. "Mladým ľuďom dôverujem. Keď som vypísal súťaž o esej s ekonomickou víziou vývoja Slovenska, bol som nesmierne milo prekvapený úrovňou prác. Osem najlepších autorov malo príležitosť stráviť potom so mnou jeden celý pracovný deň vrátane prijatia u premiéra a moji poradcovia boli presvedčení, že sa pomaly chystám obklopiť mladšími tvárami, aj keď som už teraz najstarší v celom svojom úrade."
U nežnejšej časti publika vicepremiér úspech nesporne mal a možno by nebol o nič menší, ani keby po celý čas mlčal. Rozhodne boli ochotní počúvať aj dlhšie, možno dokonca i bez vedomia, že vďaka nemu premeškali nejaké tie vyučovacie hodiny. Ale ako sme už povedali, osobnosti ako on nechodia na východ každý deň, medzi študentov už vôbec nie. A ukázalo sa, že študenti vedia podobné výnimky náležite oceniť.
Autor: MAXX
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.