najpálčivejšieho z neduhov tejto koalície - parcelácie štátu podľa straníckeho kľúča. Jej doterajšie vyznenie, najmä v okruhu kvalifikovanej verejnosti, je celkom jednoznačné: Smrť politickým nomináciám, nech žijú nezávislí experti!
Formula je to isteže veľmi sympatická. A po histórii s Košovanom plus verejnom doznaní celej koalície, že štát majú rozporcovaný skutočne na ultimo, i nesmierne atraktívna vo vidine rýchlej a ľahkej zmeny. Najmä ak si ju pod mediálnym tlakom pomaly pripúšťajú aj politici; niektorí nesmelo, systémom áno, ale..., niektorí (najmä ktorým to práve pasuje do kariet) aj smelšie. Ba nájdu sa i takí, ktorí už populárnu tézu prevzali do vlastnej agendy. Napríklad premiér Dzurinda. Netušiac, koľko a akých komplikácií si ešte nabudením populistických vášní spôsobí.
Veci sa totiž majú omnoho zložitejšie, a nielen pre prirodzený odpor strán niečo zásadne meniť. Priklincujme ale jedno: Systém SPP-SDK, SE-SDĽ, ST-SOP, Transpetrol-SMK, je skutočne semeniskom klientelizmu, korupcie, pofidérnych transakcií a (od)tokov financií na partajné adresy, i nezákonného obohacovania sa. Teda vrcholne nemravný a zhubný pre kvalitu demokracie v krajine. Od tohto systému je asi naozaj lepšie úplne všetko. A preto treba odmietnuť aj frekventovaný argument premiéra a spol., že v novembri-decembri °98 sa inak nedalo, keďže prioritou bolo vystrnadiť mečiarovské nominácie. Toto jednoducho neobstojí - téma je ale teraz o inom.
Je o tom, že riešením nie sú ani konkurzy pre "nezávislých odborníkov". Vlastníctvo totiž zaväzuje. Ak je vlastníkom (bohužiaľ) štát, zaväzuje štát. A ten reprezentuje jeho politické vedenie. A ono má aj primárnu politickú zodpovednosť. A to všade, kde má reálny kompetenčný dosah. Rezortný minister, ktorý je vlastne tiež štátny manažér, má zodpovednosť iba sekundárnu. Škoda teórie - ukážme si na príklade. Tzv. reštrukturalizácia bánk nás bude stáť cca 100 miliárd. Sú zodpovední iba Kozlík s Maxonom, ktorí menovali a trpeli rozhadzovačné manažmenty štátnych bánk s tristotisícovými platmi, alebo celý systém, ktorý najmä koncepciou privatizácie tlačil na rozdávanie nedobytných úverov?? Ak by - nedajbože - zbankrotovala sporiteľňa (fond ochrany vkladov by nezatiahol ani desatinu vkladov, platil by zase štát), končila by už politická zodpovednosť u Schmögnerovej, šéfky rezortu, keby vybrala konkurzom "nezávislého" riaditeľa?! Isteže nie - katastrofy v bankovom sektore a prirodzených monopoloch môžu mať také následky, že pokiaľ zostávajú nesprivatizované, zodpovednosť nesie celé vedenie štátu. Navyše, trebárs v energetike je to aj o vládnej národohospodárskej koncepcii, ktorú môže "nezávislý expert" napríklad aj zvysoka ingorovať. Prečo nie, ak je nezávislý7 Tým bol napokon paradoxne aj Košovan, ktorý s krytím SDĽ pracoval na celkom inej koncepcii jadrového odpadu, dostavby-nedostavby Mochoviec, či privatizácie samotných SE, než si schválila vláda.
Východiskom teda nie sú žiadni "odborníci" padlí z Marsu, ale - celkom výnimočne - naozaj zlatá stredná cesta. Teda konkurzy bez diskusie áno. Ale iba s takými účastníkmi, ktorí prejdú kvalifikačným sitom AJ politickej spôsobilosti. Alfou a omegou tohto kľúča je, aby všetci uchádzači - stranícki i tí z Marsu - boli pred vstupom do konkurzu akceptovaní VŠETKÝMI podieľnikmi moci. To je základ - tým budú totiž už na vstupe eleminované práve kandidatúry typu Košovana. Totiž práve preto, že je taký milý SDĽ a v pozadí má Devín Banku s Apisom, by spadol pod veto minimálne jednej ďalšej strany - najskôr ale všetkých troch. A to isté napr. Kinčeš či Krajňák. Takže strany by sa aj nevyvliekli z politickej zodpovednosti, aj by odzvonilo nehoráznej parcelácii štátu. Teda v rozhodujúcej miere.
Kvalitne a definitívne však tomu odzvoní jediné skutočné riešenie - komplexná privatizácia všetkých väčšinových podielov štátu. Je obava, že diskusia zúri s takou intenzitou práve preto, lebo štátny vplyv sa z ekonomiky celkom vycúvať nechystá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
