OTÁZKA:
pracujem v stavebnej firme súkromného podnikateľa. Kvôli termínom dodávok stavieb náš zamestnávateľ často vyžaduje, aby sme predlžovali pracovné zmeny na 10 - 12 hodín, prípadne pracovali aj cez soboty a nedele. Chceli by sme mať jasnejšie v tom, akým spôsobom je zamestnávateľ povinný nám túto prácu nadčas kompenzovať, kedy nám patrí náhradné voľno?
Zn: Nadčasy a náhradné voľno
ODPOVEĎ:
Prácu nadčas možno definovať ako prácu, ktorá je vykonávaná nad stanovený týždenný pracovný čas vyplývajúci z rozvrhu pracovných zmien a mimo tohto vopred určeného rozvrhu. Aby bolo možné hovoriť o nadčasovej práci, musí ísť o prácu vykonávanú na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom. Nadčasová práca ako taká nie je žiadúca a možno ju nariadiť len vo výnimočných prípadoch, a to nie v ľubovoľnom rozsahu, ale v obmedzenom počte hodín v týždni, mesiaci či v kalendárnom roku. K jej nariadeniu nemôže dojsť, ak by sa skrátil odpočinok zamestnancov medzi dvoma zmenami na menej ako šesť hodín. Práca nadčas nesmie u zamestnanca presiahnuť osem hodín v jednotlivom týždni s výnimkou niektorých odvetví (doprava, spoje, energetika, poľnohospodárstvo a pod.). Limit sa vzťahuje aj na nadčasovú prácu v kalendárnom roku a predstavuje 150 hodín za kalendárny rok.
Za prácu nadčas je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi popri dosiahnutej mzde príplatok vo výške najmenej 25 % mzdovej tarify, a ak ide o prácu nadčas, v noci alebo v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni, príplatok vo výške najmenej 50 % mzdovej tarify. Po vzájomnej dohode však zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť za dobu práce nadčas namiesto príplatku náhradné voľno, a to najneskôr v dobe troch kalendárnych mesiacov po výkone práce nadčas, pokiaľ sa nedojednala iná doba. Pritom všeobecne platí, že za 1 hodinu práce nadčas sa poskytuje 1 hodina náhradného voľna.
Z uvedeného vyplýva, že za prácu nadčas patrí zamestnancovi buď mzda a príplatok alebo mzda a náhradné voľno, podľa dohody so zamestnávateľom, prednosť pred náhradným voľnom má však príplatok. Tu však treba pripomenúť, že ak si zamestnanec vyčerpá za prácu nadčas náhradné voľno, neznamená to, že tým stráca nárok aj na dosiahnutú mzdu za vykonanú prácu v nadčase. Zamestnávatelia si totiž nie vždy uvedomujú, že čerpaním náhradného voľna nie sú vyporiadané všetky nároky zamestnanca súvisiace s jeho odmenou za takto vykonanú prácu. Náhradné voľno totiž plní len tú funkciu, ktorú plní príplatok k dosiahnutej mzde, nárok n náhradu mzdy za prácu nadčas zostáva zachovaný.
ODKAZY:
Zn.: Dedičstvo
Ste už v pokročilejšom veku a uvažujete, že spíšete závet, aby v prípade vašej smrti bolo jasné ako si syn a dcéra majú rozdeliť rodičovský majetok. Viete už, že podstatnou náležitosťou vlastnoručne písaného závetu je, aby z neho bol zjavný deň, mesiac a rok, keď bol napísaný. Ak závet neobsahuje presný dátum podpísania, je neplatný. Za neplatný treba považovať i závet, v ktorom sa uvádza iný deň než skutočný deň podpísania. Pre vás je dôležité, že keby ste ako manželia napísali spoločný závet na jednej listine, takýto závet by bol neplatný. Prejav každého z vás musí byť totiž individualizovaný tak po stránke obsahovej, ako aj formálnej. Pre platnosť vlastnoručného závetu sa nevyžaduje, aby bol zriadený v prítomnosti svedkov, ani to, aby podpis závetcu bol úradne overený u notára. V prípade, že závet bude napísaný písacím strojom alebo inak mechanicky, musí závetca vlastnou rukou podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Títo svedkovia sa musia na závet podpísať. Napriek viacerým zákonným úpravám v posledných rokoch naďalej platí, že každý môže svoju poslednú vôľu prejaviť aj do notárskej zápisnice, ktorú spíše na žiadosť účastníka hociktorý notár.
Autor: Pavol KISS
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
