nevyhnutnú dialýzu do nemocníc v susedných okresných mestách, lebo dialyzačné oddelenia všetky, najmä menšie nemocnice, nemajú. Aj z okresu Stará Ľubovňa ešte pred pár rokmi chodili pacienti na dialýzu do prešovskej, ale aj košickej nemocnice. Dnes je situácia iná. Viac o tom porozprával primár dialyzačného oddelenia NsP v Starej Ľubovni Jaroslav Karaš.
- Žiaľ, ochorení obličiek pribúda. Týka sa to detskej populácie, ale aj ľudí v dospelom veku i dôchodcov. Istotne niet čo závidieť, predovšetkým tým ľuďom, ktorí musia byť dva - trikrát týždenne pripútaní na lôžko štyri až päť hodín. A ak im takúto službu nemôžu poskytnúť nemocnice v ich okresoch, musia liečbu absolvovať tam, kde takéto oddelenia pracujú.
Ako je to na vašom oddelení? Máte aj, dalo by sa povedať, "cudzích" pacientov?
- V súčasnosti liečime na našom dialyzačnom oddelení tridsať pacientov počas celých dvadsiatichštyroch hodín. Najmladšiu pacientku máme 24-ročnú ženu a vekovo najstarším je 74-ročný dôchodca. Ide skutočne o nevyhnutnú liečbu, lebo pacient s akútnym zlyhaním obličky môže žiť bez dialýzy dva až tri týždne. Pokiaľ ide o našich pacientov, chodia k nám na dialýzu poväčšine ľudia s chorými obličkami z vlastného okresu, ale dialyzujeme aj pacientov z blízkych dedín susedných okresov Kežmarok a Sabinov.
Každá takáto liečba je zrejme náročná aj čo sa týka financií...
- Iba jedna dialýza jedného pacienta, ktorá trvá štyri až päť hodín, stojí naše oddelenie, respektíve našu nemocnicu približne 3 600 korún. Berúc do úvahy súčasnú ekonomickú situáciu to nie je málo. Ale v každom jednom prípade musíme hovoriť o nevyhnutných nákladoch, lebo všetci naši pacienti, a tak je to aj na iných dialyzačných oddeleniach, musia mať takéto služby poskytnuté, ak chcú žiť. Aj na našom oddelení, kde okrem mňa pracuje aj ďalšia lekárka Mária Kollárová a desať zdravotných sestier, ktoré sa pravidelne striedajú v službách, sa snažíme vychádzať našim pacientom čo najviac v ústrety, aby sme zmiernili ich utrpenie a predovšetkým predĺžili ich život. Istotne najväčšiu radosť máme z toho, keď po istom čase sú vybraní niektorí naši pacienti na transplantáciu obličiek a vracajú sa zdraví do normálneho života. Jednoducho nás teší, že sme im pomohli vrátiť sa k svojim rodinám. To je vždy našim prvoradým cieľom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
