najvyššich priečok politiky, je zmesou kolosálnej nezodpovednosti, márnomyseľnosti, sebectva a straty zmyslu pre mieru. Isté je toľko, že i keď toto združenie dobrodruhov v dnešnom zložení teraz prežije, prežije naposledy. Ak ide iba o krízu, tak o poslednú.
Zavinenie, samozrejme, nie je u všetkých rovnaké. Palmu drží SDĽ. Detronizácia ktoréhokoľvek štátneho manažéra, ani v role financmajstra strany, predsa nemôže viesť k ultimativnej politike buď-alebo. Kde sú tie mámivé reči o stabilite a zodpovednosti, ak celá stavba a program na štyri roky padá s riaditeľom elektrární?? Isteže, nedodržali sa pravidlá, na čo má však práve SDĽ najmenej dôvodov sa odvolávať O tom by mohli čosi povedať napríklad taký Koncoš či Schmögnerová. Je dokonale demagogické podmieňovať pokračovanie koalície prehodnotením práve tej úchylky, v mene ktorej sa postkomunisti vzbúrili - teda pravidla ak elektrárne, tak SDĽ (ak plynárne, tak SDK a pod.). A teória, že Košovan bol len poslednou kvapkou, ktorou pretiekol pohár, je nielen demagogická, ale navyše i drzá. Najmä Migaš - ale i ďalší - sa pretekali v ubezpečeniach, že pre nich je rozhodujúca stabilita klubu SDK. A ten kauza Košovan naozaj nedestabilizuje. Práve vmešovanie sa do vnútorných záležitostí SDK nasvecuje pohnútky SDĽ v tých najtemnejších farbách. Keby sa prikryli iba porušovaním dohôd a disfunkciou Koaličnej rady, mohli azda úspešnejšie simulovať ušľachtilejšie úmysly. Ešte raz - čo už má spoločné Košovan s tým, či v rámci SDK funguje platforiem päť, šesť či dvadsaťšesť??
Namočený po nos v náleve nezodpovednosti a avanturizmu je i premiér tejto vlády a jeho najbližší. Teda to, čo sa registrovalo ako SDKU, tvári sa ako SDKU, chodí ako SDKU, gestikuluje ako SDKU - ale nechce vystupovať ako SDKU. Premiér a šesť ministrov založili "mimoparlamentnú stranu", čo je fór, ktorého surovou pointou je parafráza na "durayovské" motívy - Mikuláš Dzurinda odvisol na šnúrke od vlastných gatí. Ako príslovečný bumerang sa mu vracia, že pri obhajobe svojich pozícií vsadil práve na SDĽ, presnejšie na personálnu úniu s Migašom. Ak si myslel, že podporou zľava ustojí nájazdy materských strán, prvý skutočný test ho posadil na tvrdú zem. Tichý "spojenec" žiada to isté, čo ony. A keď sa už pod stereotlakom zvnútra i zvonka stáva vyrysovanie SDKU nezvratným, premiér akoby úplne potratil súdnosť - na stretnutí lídrov de facto mŕtvej SDK to rezolútne odmieta. Je to až neuveriteľné - Dzurinda sa správa, akoby - rečou Migaša - držal šesťdesiat "žetónov", a nie iba 16 (počet istých poslancov "mimoparlamentnej" strany.). Ak ešte chce Mikuláš Dzurinda ratovať koalíciu a predovšetkým seba, v tejto kauze musí zľaviť. Jeho doterajšie reakcie však postrádajú logiku a naznačujú, akoby úplne stratil zmysel pre realitu. Premiér takto hazarduje s poslednou výhodou, ktorá ho v danej koaličnej konštelácii robila temer nenahraditeľným - on a jeho partia sú svorkou medzi SDĽ a KDH s DS, ktoré by spolu bez tohto prepojenia nemohli pod jednou strechou fungovať.
Z neba padnuté "strategické partnerstvo" SDĽ naštartovalo materské strany, ktoré sa zrazu s razanciou ako nikdy domáhajú inštitucionalizácie "premiérskej" platformy. Isteže, "legalizácia" SDKU v rámci SDK je témou dva mesiace. Ale akurát témou - KDH, DS a to, čo zostalo z DU Budajovi, doteraz síce o tom radi hovorili, k činu sa však nemali. Prečo tak náhle, práve do rany SDĽ, ktorá otvára problémy SDK vyložene zo zištných dôvodov? Riskujú tiež neuveriteľne veľa. Ak sa Dzurinda zatne - a on sa zatína - so zvesenými ušami budú musieť vycúvať. Alternatívou je iba definitívne sa spriahnuť s SDĽ, čo jednoducho nemôžu.
Je to temer neskutočné, ale podľa vcelku dôveryhodných zdrojov koncovkou vabanku SDĽ nemá byť nič menšieho, než reinštalácia Košovana v SE. Teda náprava "porušenia pravidiel" s tým, že od tohto bodu by bola SDĽ už prístupná dohode o zrušení straníckych nominácií. Samozrejme, aj s revíziou doterajších koaličných mechanizmov, v intenciách osemstranového elaborátu, ktorý prekvapenej Koaličnej rade hodila na stôl predtým, než ju ultimatívne opustila. Stanoviská všetkých aktérov tohto mocenského pokra sú ale natoľko vyhranené, že nevidieť, odkiaľ a ako by sa mal zjaviť kompromis. Je to veľká hra malých hráčov - všetci licitujú privysoko, omnoho vyššie, než ich oprávňujú karty, ktoré držia v rukách. Partia by bola aj celkom zaujímavá, len keby v banku nebolo tak veľa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
