ani v tejto. Po odchode slovenského reprezentanta Richarda Šechného z košického HC VSŽ do ambiciózneho Zvolena putoval Jirko v rámci čiastkovej výmeny do tímu úradujúceho majstra, ktorý bol kvôli finančným problémom a rozpadu prakticky celého majstrovského kádra od začiatku odsúdený na boj o záchranu. Po svojom príchode začal skúsený český útočník ukazovať, že by mohol Košičanom svojou hrou výrazne pomôcť, čo sa napokon aj podarilo. Drvivú väčšinu sezóny bol najlepším strelcom mužstva a zároveň aj najproduktívnejším hráčom. Nemalou mierou sa tak podieľal na konečnej záchrane najvyššej súťaže pre najslávnejší klub novodobej histórie slovenského hokeja. Keďže jeho pôsobenie u železiarov bolo dohodnuté len do konca tejto sezóny, utorkový zápas na ľade Spišskej Novej Vsi by mal byť teoreticky jeho posledným. V záujme zistiť, či naozaj bude, ale aj ďalšie názory na skončenú sezónu, sme Jirka požiadali o rozhovor po poslednom (?) vyzlečení košického dresu.

- Jirko, v záverečnom zápase sezóny ste ľahko zdolali svojho najväčšieho konkurenta. Ako by si zhodnotil toto stretnutie?

"Bol to z obidvoch strán uvoľnený zápas. Na Spišiakoch bolo jasne vidieť, že sú na tom psychicky horšie, a že tú sezónu dohrávajú len z povinnosti. My sme chceli vyhrať, už len z toho dôvodu, že sme za to mali prémie, ale aj kvôli prestíži. Odohrali sme vcelku dobrý zápas a celkom v pohode sme zvíťazili. Do tela sa však nehralo, skôr sa obidva mužstvá snažili len kombinovať."

- Čakal si, že Spišiaci budú takým odovzdaným súperom?

"Nečakal. V posledných zápasoch, keď už bolo o vypadávajúcom rozhodnuté, som síce na Spišskej Novej Vsi videl určitú odovzdanosť, no myslel som si, že proti nám sa ešte zakúsnu, aby dokázali, že do najvyššej súťaže patria."

- Sezóna 1999/2000 teda skončila, podarilo sa vám splniť ciel a zachrániť sa. Mohol by si zhrňujúco zhodnotiť jej priebeh?

"Začiatok bol naozaj veľmi zlý. Také niečo som vo svojej kariére hádam ani nezažil. Jednak čo sa týkalo mňa, ako aj celého mužstva. Naša hra nemala systém, nemala hlavu, ani pätu. Bola to hrôza. Postupne však po príchode pána Selveka začal v kabíne panovať určitý poriadok a hlavne disciplína. Toto mužstvo nemalo taký káder, aby mohlo kombinovať na jeden dotyk, takže sme museli hrať zodpovedne zozadu a vpredu čakať, čo nám tam padne..."

- V posledných zhruba desiatich kolách ste už patrili medzi najlepšie mužstvá West extraligy...

"Toto nastalo po zápase v Trenčíne a domácom so Spišskou Novou Vsou. Vtedy sa lámal chlieb. Potom sme už všetci boli vyhecovaní na maximum, išli sme do zápasov na doraz. Na našej hre sa odzrkadlilo aj to, že okolo Vianoc sme tri týždne dreli ako fredky. Získali sme tam toľko kondície, že nám vystačila vlastne až do konca."

- Dá sa povedať, že ten zlom naštartovala aj situácia s uznaným ´nególom´ v Spišskej Novej Vsi, okolo ktorej sa následne rozpútala veľká kauza?

"Aj to nás trocha zomklo. Povedali sme si, že toto, čo sa nám stalo, to hádam nie je ani možné. Uvedomili sme si, že ten zápas musíme hodiť za hlavu. Boli sme však všetci takí naštvaní, že to veľmi ovplyvnilo fakt, že sme sa dokázali dobre zomknúť ako mužstvo."

- Vedel by si si za súčasnej situácie predstaviť aj to, že by ste sa za predpokladu ešte dvadsiatich ďalších kôl West extraligy, prebojovali aj do play off?

"To sa teraz ťažko hovorí. Zatiaľ môžem povedať, že tých 56 kôl bolo dosť. Súťaž s ôsmimi mužstvami je podľa mňa málo. Stretávať sa každé dva týždne s tým istým mužstvom, to je dosť fádne. Za takých okolností sa súperi len ťažko môžu niečím prekvapiť... Keby sa však hralo ešte nejakých dvadsať kôl, je dosť možné, že nejaké dobré výsledky by sme ešte urobili..."

- Vystriedal si už veľa mužstiev, môžeš teda porovnávať. Ako sa ti v porovnaní s nimi páčilo v Košiciach?

"Nakoniec to musím zhrnúť pozitívne. Začiatok však bol pre mňa naozaj ťažký. V Košiciach bolo vtedy plno problémov, aj mne chvíľu trvalo, kým som sa tu zadaptoval. Musím povedať, že to sa mi zatiaľ v žiadnom inom mužstve nestalo. Neskôr sa to však vcelku zlepšilo. Ja sám za seba aj napriek tomu musím povedať, že so skončenou sezónou veľmi spokojný niesom."

- Po tvojom príchode si pre náš denník povedal, že si do Košíc neprišiel ako vychýrený strelec, že skôr by sa od teba malo očakávať tvorenie hry ako zakončovanie. Napokon si sa stal najproduktívnejším hráčom a najlepším strelcom mužstva (21 gólov). Aj napriek tomu so sezónou nie si spokojný?

"Ono to vyplynulo aj z toho, že mužstvo tých gólov veľa nedávalo. Ja som v každej sezóne robil okolo 40 bodov do kanadského bodovania. O tie góly ani tak nešlo, hlavne, že sa z nich potom rodili body."

- Ako vidíš svoju ďalšiu budúcnosť, bude spätá s Košicami?

"Na túto otázku zatiaľ neviem odpovedať, pretože som o tom ešte z vedením klubu nehovoril. Neviem, aké má v tomto smere plány. V priebehu nasledujúcich dvoch týždňov sa však podľa mňa aj tejto otázke budeme venovať."

- Bol by si naklonený porušiť svoju už tak trochu tradíciu a zostať v tom istom mužstve dve sezóny po sebe?

"Je pravda, že niečo také sa mi už päť rokov nestalo. Určite by som sa tomu nebránil. Som totiž presvedčený, že budúca sezóna bude o niečom úplne inom, ako bola táto. Toto bola totiž zlomová sezóna. Niečo podobné som zažil v Brne, kde sa najvyššia súťaž zachraňovala vlastne každý rok, až sa to napokon nezachránilo... Dnes už tam nie je takmer žiaden hokej. Také niečo mohlo pokojne nastať aj v Košiciach. Je to síce tiež veľké mesto, no rovnako, ako sa na druhú ligu nenašli peniaze v Brne, nemuseli by sa ani v Košiciach. Ekonomická situácia v Čechách a na Slovensku totiž nie je dobrá a vtedy sa nájde veľa miest, kde sú peniaze potrebnejšie, než v hokeji."

- V minulých sezónach sa takmer všetci košickí hráči dosť sklamane vyjadrovali na adresu pôvodne prechodného, dnes už vlastne trvalého domáceho štadióna Lokomotívy. Ako ty vnímaš tento neodlúčiteľný faktor košického hokeja?

"Je pravda, že je to zlá hala. Musím však povedať, že som už hral aj v horších halách, aj v lepších halách. Človek si na to zvykne a vôbec to nevníma. Ja už som to postupne tiež nevnímal. Samozrejme, bolo by lepšie, keby sme hrali v novej, alebo aspoň väčšej hale. V Košiciach totiž, čo ma dosť prekvapilo, ľudia naozaj hokejom žijú. Aj keď sa nám nedarilo! Keď som sem v minulých sezónach chodil hrávať ako súper Košíc, hralo sa o titul a ľudia nechodili. Prišiel som hrať za Košice a vyrazilo mi dych, že aj napriek tomu, že sme boli skoro celú sezónu poslední, hala bola na každom zápase takmer plná. Chcel by som všetkým tým, ktorí na hokej chodili aj touto cestou poďakovať."

- V priebehu svojej kariéry si si mohol vyskúšať viacero súťaží a ich modelov. West extraliga sa v tejto sezóne zúžila na osem. Prinieslo podľa teba takéto zúženie aj očakávané zvýšenie kvality?

"Oproti tomu, keď bolo dvanásť mužstiev, sa to asi o trochu skvalitnilo. Je však málo, aby bolo len osem mužstiev, lebo potom dochádza, ako som už povedal, k častému stretu tých istých súperov. Také niečo je veľmi únavné. Potom je to už medzi nimi skôr boj, ako hokej. Ja do toho síce nemám čo hovoriť, ale myslím si, že desaťčlenná liga by bola akurát."