od toho predošlého, Filth Pig, uplynulo už dobre vyše troch rokov, a podobne ako pri ňom, bolo aj vydanie novinky párkrát posunuté. Nevadí, hlavné je, že album, na obale ktorého dominuje "kráska" tvarov, z akých by sa vyvalil aj Peter Paul Rubens, je už pár mesiacov dostupný. Na príprave CD Dark Side Of The Spoon sa okrem kmeňových členov Ministry, Ala Jourgensena (vokál, elektrická a slide gitara, sample, banjo, saxofón) a Paula Barkera (basgitara, sample, vokál), podieľali aj R. Washam (bicie, sample) a L. Svitek (gitara, sample). Hosťovali tu ešte Z. Hukic (gitara, sample) a vokalisti Tycoon a Y. Gage. Takmer hodinové CD vám na displeji vypíše 69 skladieb (ktovie prečo asi...), album však stačí počúvať po desiatu vec vrátane. Zvyšných 59 akože skladieb patrí do kategórie ticha a podobných nezmyslov. Hudobne to, pokiaľ ide o tempo, nie je až taký extrém ako album Psalm 69 (1992), na druhej strane sa kapela zbavila určitého tápania, ktoré bolo cítiť z materiálu na Filth Pig. V zásade ide o veľmi tvrdý metalový industrial v stredných, občas priam pochodových tempách. Čo treba vyzdvihnúť, je hlavne neuveriteľne agresívny a tvrdý gitarový sound, pre Ministry už typický. Naproti tomu bicie znejú trochu zvláštne, ani nie celkom živo, ani ako automat. Tento "klasickejší" hudobný základ je podfarbený samplami a zvukovými skresleniami. Medzi vokálmi patrí prím Jourgensenovmu revu, sem-tam skandovanému, inokedy skreslenému. Agresívna hudba je dosť často postavená do kontrastu s "podpovrchovými" jazzovými náladami, o ktoré sa stará Alova hra na saxafón. Vďaka tomu niektoré pasáže majú blízko k extrémnym projektom Johna Zorna (Naked City, Painkiller). Bezosporu kvalitný nárez je okrem bizarného prevedenia obalu a bookletu aj plný inotajov a slovných hračiek. Samotný názov albumu je trebárs narážkou na Pink Floyd a ich Dark Side Of The Moon. A k skladbe s titulom Vex & Siolence komentár asi ani netreba.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
