riaditeľ Dušan Matonok. Pri tejto príležitosti sme ho oslovili a položili mu niekoľko zvedavých otázok. Tá prvá znela:
Pricestovali ste autom. Čo poviete na zničené cesty, ktoré sú po tejto zime v hroznom stave?
- Viete, aby sme dokázali udržiavať dobrý stav ciest na Slovensku, na to nám nestačí terajší rozpočet, ktorý na údržbu predstavuje 700 miliónov ročne. Museli by sme mať rozpočet viac ako dvojnásobne vyšší. A na to, aby sme dokázali cesty revitalizovať, na to by sme museli mať rozpočet štyri a viac násobne vyšší. Priemerný ukazovateľ opravy ciest by mal byť asi 20 rokov. Medzitým sa opravuje iba povrch cesty, koberec a podobne. Raz za dvadsať rokov by malo dôjsť ku generálnej oprave cesty istého rozsahu. U nás to v súčasnosti, na základe súčasného financovania, predstavuje 80 až 100 rokov. Čiže údržba ciest je v súčasnosti obrovsky finančne poddimenzovaná.
V čom okrem financií vidíte ďalšie problémy?
- Veľmi nebezpečný je vývoj v zamestnanosti Slovenskej správy ciest. Pred dvomi rokmi tu bolo zamestnaných 5600 pracovníkov. Dnes na základe mzdového vývoja, sa to stále znižuje. Mladí ľudia tu neprichádzajú, ostávajú len starší, ktorí prirodzene odchádzajú v istom veku do dôchodku. Pritom ide o veľmi náročné a vysoko profesionálne funkcie. Vidím tu horizont nejakého kolapsu, ktorý si nedovolím predpokladať. Dúfam, že skôr sa to hospodárstvo spamätá, kým k tomu dôjde, ale speje k tomu.
Vravíte, že mladí ľudia sa k vám nehrnú do práce. Prečo?
- Viete to obrovské penzum práce a zhruba o 2000 korún nižšie priemerné mzdy na pracovníka, ako je celoštátny priemer. Pritom sú to platy vrátane všetkých nadčasov. Počas zimnej kalamity sa stáva, že náš človek obsluhuje zariadenie štyri dni v zime s nejakými dvadsať minútovými prestávkami. Tak sa vedome porušujú pracovno-právne predpisy súvisiace so Zákonníkom práce. Zároveň ich zodpovednosť je obrovská, veď pracujú so strojmi, ktorých hodnota presahuje niekoľko miliónov a vek okolo 20 rokov. A tieto stroje musí udržiavať v pojazdnom a technicky dobrom stave, aby prešla aj STK. Títo ľudia sú trvale školení. Jeho ohodnotenie z hľadiska celospoločenského plnenia funkcie v štáte je hádam najhoršie, čo sa v celom národnom hospodárstve medzi štátnymi zamestnancami deje. Nie sú však iné možnosti, aby tie cesty zostali zjazdné.
Spomínali ste, že na údržbu ciest je vyčlenených zhruba 700 miliónov korún. Ako to vyzerá s financovaním celej diaľničnej siete na tento rok?
- Celkový rozpočet na diaľničný systém na tento rok vrátane mostov, tunelov a estakád je v objeme 8,3 miliardy. Zo štátneho rozpočtu je to 7 miliárd, z podporných projektov Európskej únie program Phare 1,3 miliardy. Napríklad cena jedného kilometra tunela dosahuje v súčasnosti asi jednu miliardu.
Zároveň musím povedať, že s uvádzaním tunelových stavieb do prevádzky v budúcnosti a s uvádzaním komplexnej diaľničnej siete na Slovensku, nám bude narastať takzvaná vynútená zamestnanosť. Nie preto, že pribúdajú isté kilometre ciest, ale preto, že pribúdajú isté fabriky. Tými sú vlastne tunely. Konkrétne Branisko podľa projektu bude vyžadovať 160 ľudí na zabezpečenie technického stavu tunela. Z toho približne okolo 40 miest budú robotnícke povolania, všetky ostatné budú vysoko kvalifikované technické odborné kádre, ktoré budú obsluhovať obrovsky drahé investície vo vnútri.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
