študentov Hotelovej akadémie Otta Brucknera a Dievčenskej odbornej školy v Kežmarku. Mimochodom, Braňo Ondruš sa narodil v Spišskej Novej Vsi, na Spiši prežil svoje detské roky, zopár ročníkov základnej školy, no strednú i vysokú školu už vyštudoval v Bratislave. Samozrejme, nenechali sme si ujsť príležitosť a trocha sme sa s ním porozprávali.
Dozvedeli sme sa napríklad, že doteraz rád spomína na pionierske časy. Priznal, že na jeho vývoj a smerovanie veľkou mierou prispievala škola a všetko to, čo k nej patrilo - čiže i pionierska organizácia a SZM. Ako sám povedal, mal šťastie na dobrú pioniersku vedúcu, ktorá sa usilovala z detí dostať všetko pozitívne, čo v nich bolo, viedla ich k samostatnosti. Z tých mládežníkov sú dnes mnohí veľmi úspešní mladí ľudia. Možno aj preto sa chcel Braňo počas návštevy Spiša stretnúť so študentmi. Tí ešte nemajú žiadne zábrany a nemajú problém povedať to, čo si myslia, dokážu na mnohé veci okolo seba reagovať i kriticky, zaujať svojský postoj a ako podotkol: "Preto ich nikdy neopijete rožkom."
Aký máte dojem z pobytu v Kežmarku a z diskusií so študentmi spomínaných dvoch stredných škôl?
"Veľmi dobrý. Výborný. Lebo čo som tu zažil na dvoch diskusiách s nimi svedčí o tom, že vonkoncom nie je pravda, že by sa slovenská mládež zaujímala len o populárnu hudbu, pletky o živote slávnych a populárnych ľudí, rôzne neresti života, ktoré ju obklopujú a priamo alebo nepriamo vplývajú na ich správanie. Naopak. Bol som veľmi prekvapený, aké náročné témy v diskusii vedeli predkladať, zaujímať k nim stanoviská. Napríklad i k problémom drog, rómskej problematike, sociálnym problémom mladých ľudí, nezamestnanosti. Vedeli 'dospeláckym' spôsobom vyjadriť svoje city i pocity z toho všetkého. Vidieť, že mladí ľudia majú záujem a aj sledujú veľmi seriózne celkové dianie, že majú ku všetkému svoje názory a predstavy ako veci a problémy riešiť. To je veľmi dobre, lebo tak ako oni i ja sa obávam spoločnosti, ktorá by nevychovávala mladých ľudí a neviedla ich k riešeniu vlastných i spoločenských problémov. Veď tie budú ich súputníkmi dlhšie a budú ich musieť v istom čase sami riešiť. Bál by som sa generácie, ktorá príde o 20 rokov a nedokázala by myslieť, ktorá by pred problémami utekala."
Braňo Ondruš sa rozhovoril i o tom, že od malička rád sledoval športové dianie, inklinoval k nemu. Nešiel študovať žurnalistiku. Kamaráti ho presvedčili. Pretože by s takou školou mohol robiť len novinárčinu a pritom novinárom môže byť s hocijakou vysokou školou a keď sa nepresadí, môže robiť aj niečo iné. Nuž a tak vyštudoval politológiu. Už počas štúdia písal články do viacerých novín. A keď ukončil vysokú školu, hneď dostal viacero ponúk. Vybral si Markízu, vďaka ktorej sa stal známou osobnosťou celoslovenského významu. Z Markízy však krátko po posledných parlamentných voľbách odišiel. Odišiel do politiky. Prečo?
"Zistil som, že mám určité danosti, s ktorými by som sa mohol presadiť aj v politike. Ale v inej politike, aká sa dnes na Slovensku deje. Presadiť niečo iné. Som presvedčený, že nie je ďaleko čas, kedy bude platiť, že také hodnoty ako česť, čestnosť, pravda, svedomie, otvorenosť budú mať v politike svoje miesto a naopak, že iba politika, ktorá je založená na takýchto zásadách, môže byť dlhodobo úspešná. Som presvedčený, že sa oplatí byť čistý, spravodlivý. Oplatí sa to i v politike. To je moja podoba politiky a rozhodol som sa, že ju presadím."
A pokračoval: "Viete, človek bol nejako vychovávaný. Ja som z takej obyčajnej rodiny. Otec bol komunistom, ale vštepil do mňa veľa dobrého a poctivého. V 90. rokoch som bol presvedčený, že mladí ľudia musia ísť do politiky a vtedy jedine KSS bola schopná vystrčiť do nej nových mladých ľudí. Boli to napríklad Milan Ftáčnik, Ľubomír Fogaš, Peter Weiss i mnohí ďalší. To sa mi zdalo sympatické, to sa mi páčilo a uveril som tomu, že títo ľudia môžu túto stranu premeniť z tej komunistickej formy, ktorú všetci odmietali, i ja. Na novú, modernú, ľavicovú stranu, ktorej piliermi by boli - demokracia, solidarita a sociálna spravodlivosť. To i mňa priťahuje, fascinuje. Politika totiž musí byť o tom, že pomáha ľuďom, že sa zaujíma o ich problémy. Viem, že dnes ľavicová politika dnes až tak nevyznieva. Preto nastupuje nová generácia, ktorá už má v krvi nové hodnoty a preto tvrdím, že SDĽ je dobrá strana, ktorá si vychováva novú generáciu, dáva jej nový priestor."
Na besedách s kežmarskými stredoškolákmi sa hovorilo aj o Richardovi Müllerovi, o drogách, o médiách, o voľnom čase mladých ľudí, o zabezpečení toho, aby mladí mohli robiť to, čo ich baví, ale čo je aj zmysluplné, čo by mala urobiť v tomto smere spoločnosť i štát a o všeličom inom.
"Je tu ešte jeden problém, o ktorom som sa presvedčil v Kežmarku. Týka sa tých, s ktorými som sa stretol na oboch stredných školách. Presvedčil som sa, že nie je to pravda, čo niekto možno tvrdí, že len vo veľkých mestách a centrách sú mladí ľudia o niečo ďalej, že iba tam sa zaoberajú serióznejšími otázkami života. Nie je to vonkoncom pravda. I v menších mestách sa úplne vyrovnajú rovesníkom v Bratislave, Košiciach a inde."
Čo si myslíte všeobecne o našej mládeži, jej smerovaní a myslení?
"To je otázka i pre dospelých. Otázky mládeže a ich problémy sú otázkami i problémami nás dospelých. Sú to problémy, ktorými sa musíme už dnes seriózne zaoberať, riešiť, opačne sa nám to môže nevyplatiť."
Aký je váš názor na problém, že študenti končiaci na rôznych typoch škôl ťažko získavajú zamestnanie, a to pre nedostatočnú prax.
"Viem si to predstaviť. Poznám to, pretože často chodím po Slovensku a s mladými diskutujem. Treba vytvoriť legislatívne podmienky. Štát sa musí postarať o tieto záležitosti, je to jeho úloha riešiť tento problém."
Autor: František Kuzár
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
