parlamentu pri príležitosti "spomienky" na prvé výročie leteckej kampane NATO. Agentúrna zvesť o zájazde do Belehradu nie je, bohužiaľ, zďaleka takým folklórom, za aký sa na prvé čítanie vydáva.
Základným problémom týchto "cestovín" totiž vôbec nie je schizofrénia HZDS, ktoré iba týždeň pred výletom, na "transformačnom" sneme, schválilo prozápadnú deklaráciu o "jednoznačnej priorite členstva SR v EU a NATO". Rozpor je síce na zamyslenie a možno i stojí za úsmev, veril tu však niekto, že obscénností z prejavu hnutia-strany po Trnave ubudne? Sotva.
Omnoho vážnejšie ale je, že koaličné komentáre k opozičnej turistike využívajú iba motívy tejto schizofrénie. Slovenská vláda si totiž začiatkom marca schválila hrdo znejúci materiál "Koncepcia zvýšenia informovanosti verejnosti pred vstupom do NATO". Rok po Kosove tak reagovala práve na zníženú verejnú podporu vstupu do NATO. Z dokumentu sa dozvieme napríklad aj to, že "v čase pozvania do NATO, ktoré môže prísť už v roku 2002, by mali byť na Slovensku verejne prediskutované a vysvetlené všetky dezinformácie a protiargumenty (...)".
Takže príležitosť naplniť frázy skutkom ako stvorená. Mečiar a spol. sa predsa necítia byť v žiadnej schizofrénii práve preto, lebo "celý svet dnes prehodnocuje zásah v Kosove" (Mečiar). A Krajči a spol. sa vybrali do Belehradu iba "ospravedlniť za slovenskú vládu", ktorá prelety stíhačkám NATO povolila.
A to sú veru ťažké kamufláže. Isteže je faktom, že svet dnes celú akciu vníma pod inou optikou, než pred rokom - ako napokon mnohé ďalšie veci. Intelektuáli, komentátori a analytici neustávajú v mediálnych sporoch o všetkých aspektoch krízy. Ale: Žiaden, to jest ANI JEDEN z OFICIÁLNYCH predstaviteľov členských krajín NATO či EU nespochybnil dodnes OPODSTATNENOSŤ leteckej kampane. Je teda kamuflatívne naznačovať, že ak môžu akciu spochybňovať na Západe, prečo by nemohlo i HZDS. To si smú dovoliť nezávislé existencie, nie však politické subjekty, ktoré majú členstvo v NATO vo svojom programe.
Iba pre pamäť - 850 tisíc etnických Albáncov bolo vyhnaných zo svojich domovov. A zavraždených, iba za posledné dva mesiace pred zásahom NATO, asi 10 tisíc. To nie je propaganda NATO, ale údaje OSN. Ďalej - po operácii sa vrátilo do svojich domovov už 800 tisíc utečencov, čo je najúspešnejšia a najrýchlejšia repatrácia v histórii zemegule.
Napriek tomu, ale vcelku pochopiteľne, celkom iná vec je, či "humanitárna intervencia" NATO naplnila svoje ZÁMERY a CIELE. V tomto sú aj názory politikov členských krajín NATO veľmi diferencované a aj výrazne sebakritické. Oprávnene. "Medzinárodné spoločenstvo dnes v Kosove šéfuje situácii, ktorá nemá ďaleko od anarchie", tvrdí napríklad oxfordský historik a filozof Timothy Garton Ash, pričom ale opodstatnenosť operácie ani on nespochybňuje. A Jiří Dienstbier (ktorý sa pomaly vypracúva na najcitovanejší zdroj HZDS) hovorí rovno o "fiasku kosovskej operácie". Ak vec skúmame optikou napríklad Mitrovice, plus tých 250 tisíc - pre zmenu - Srbov, ktorí už za protektorátu NATO museli opustiť svoje domovy, tak... To všetko je bohužiaľ tiež pravda - EFEKTIVITA je však niečo iného ako OPODSTATNENOSŤ. Demagógia, ktorú preberá HZDS napríklad aj od Dienstbiera, však tieto dve kategórie zmiešava.
Ak koalícia mieni svoju osvetovo-edukačnú "koncepciu zvýšenia informovanosti..." vážne, všetko vyššie sú argumenty, ktoré už dávno mali byť vyslovené k prvému výročiu "Kosova". Dokonca celkom nezávisle na tom, či nejaká Podhradská s kýmkoľvek kamsi cestuje. Naši politici ale ešte tak dokážu úkolovať byrokratov, aby vyrábali propagandistické traktáty, odvahu niesť kožu na trh s verejnou mienkou však nemajú. Nech ich preto neprekvapí, ak najbližší prieskum v číslach preukáže, že väčšmi rezonujú "cestoviny" troch poslancov HZDS, než deklarácia trnavského snemu - tiež HZDS. Čin je totiž vždy viac než spisba, ktorú nikto nečíta. Platí rovnako u koalície aj opozície. To je ten základný problém.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
