basketbalistov Košice - Lučenec (68:56, polčas 29:41). Vraj "Reško" nechcel vpustiť doktora na lavičku! Reagovali sme pohotovo, v tvári s maskou inšpektora Colomba sme sa po zápase pustili vŕtať, že čo je vo veci. A veruže sme zakopaného psa aj vykopali: Pani Tomášová je Lučenčanka!
V záujme objektívnej pravdy sme priestor na obhajobu svojho "poľutovaniahodného" skutku poskytli J. Rešetárovi a potom sme šancu "zabonzovať si" dali aj O. Tomášovi. Páči sa:
Rešetár: "Pre istotu som nášmu lekárovi pánovi Tomášovi na dnešné (sobotňajšie - pozn. red.) stretnutie nedoniesol ani lekársky kufrík. Musel si potom požičať od docenta Bohuša. Som presvedčený o tom, že pán Tomáš držal palce Lučencu!"
Tomáš: "'Dôvera' pána Rešetára ma veľmi teší. Ja som rodený Košičan a moja manželka je rodená Lučenčanka. Keď ja som ešte hrával basketbal, ona chodila po manekýnskom móle. Na tom móle by som ešte držal palce jej Lučencu, ale v basketbale už určite Košiciam. To sa napokon aj ukázalo, keď mladý košický mančaft najmä vďaka môjmu psychologickému dopingu, ktorý začal pôsobiť v druhom polčase, nakoniec vyhral o 15 bodov - ako som pred zápasom aj predpokladal. Sabotáž s kufríkom beriem od pána Rešetára už ako bežnú vec, vôbec ma to neprekvapilo. Som veľmi rád, že chlapci ma na lavičku zobrali aj bez kufríka a že so mnou ako so svojím tímovým lekárom aj naďalej počítajú."
"Hahaha (obaja smiech)..." ... veselo bolo po víťazstve nad Lučencom trénerovi i lekárovi. Starým kamarátom, nerozlučne spútaným s košickou mužskou basketbalovou lavičkou. Bez nich si ju už fanúšikovia vari ani nevedia predstaviť. Navyše dnes, keď Rešetárov mančaft sú "iba" amatéri, je reťaz "Reško" - Tomáš - "Fašo" (Farkaš) - chlapci ešte silnejšia. Hrajú pre zábavu, pre Košičanov, za seba, za Rešetára. A vyhrávajú. Nuž prečo si po peknom zápase nepošpásovať?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
