Marcela GÁLOVÁ & Peter FURMANÍK

Evanjelista Ján píše o tom, ako sfanatizovaný dav požiadal Piláta, aby im vydal Ježiša Krista, ktorého chceli ukrižovať. Odviedli ho. Sám si niesol kríž, až došiel na miesto, ktoré sa volá Lebečné miesto, teda Golgota. Tam ho ukrižovali... Načim ešte uviesť, že aramejské slovo golgota znamená lebka. V Evanjeliu ide o vrch severovýchodne od Jeruzalema, na ktorom sa vykonávali popravy, nazvaný tak preto, lebo pripomína ľudskú lebku. Golgota, po latinsky Kalvária, je teda vŕšok s vyobrazením Krížovej cesty Ježišovho utrpenia. Takýchto Kalvárií je po celom svete postavených mnoho... A v prenesenom význame golgota čiže kalvária znamená ťažké dlhotrvajúce trápenie, muky, utrpenie, súženie... V Prešove je tiež Kalvária a práve pod ňou sa začala kalvária mladého muža, ktorý chcel byť kňazom.

"Bola som v ten deň u svojho zamestnávateľa, lebo som uňho chcela ukončiť pracovný pomer. Keď som odtiaľ odišla, po ceste som začula, akoby niekto za mnou utekal... Náhle som pocítila, ako ma niekto chytil za ruku a vzápätí aj za ústa a následne som bola hodená dopredu na zem. Neznáma osoba, ktorá mala na hlave čiernu kuklu s otvormi pre oči, mi priľahla nohy a ruky mi zviazala za chrbtom. Postavila ma na nohy a začala ťahať do kríkov. Tam ma zvalila na zem... Vtedy som cez diery na kukle videla, že je to nejaký neznámy muž. V kríkoch zo mňa stiahol nohavice, pančuchy i spodné nohavičky... Kričala som o pomoc, no neznámy vytiahol nožík a povedal, že ak budem kričať, tak mi ublíži na zdraví... Nožík položil na zem tesne vedľa mojej hlavy a proti mojej vôli dosiahol, čo chcel... Keď už bolo po všetkom, rozviazal mi na rukách lepiacu pásku a odišiel preč. Ja som išla za svojím priateľom, povedala som mu, čo sa stalo a on to oznámil policajtom."

"Pricestovala som z domu do školy do Prešova. Išla som po ulici, keď tu zrazu ku mne pribehol neznámy muž, ktorý ma odzadu chytil za pravú ruku. Jednou rukou ma držal a druhou mi priložil nôž ku krku. Keď som začala kričať, povedal mi, aby som nekričala, lebo ma podreže. Vtedy som zbadala, ako od železničnej stanice prichádza skupinka chlapov, zrejme ich zbadal aj on, lebo ušiel... Išla som na internát, odkiaľ som to oznámila policajtom..."

"Bol už večer, bolo okolo 20 hodín, išla som do svojho zamestnania v nemocnici s poliklinikou. Keď som prichádzala ku geriatrickému pavilónu, odzadu ma napadol neznámy muž. Mal na hlave čiernu kuklu, na ktorej boli dva otvory pre oči. Odzadu ma chytil za ústa a druhou rukou mi priložil nôž ku krku. Povedal, aby som nekričala, lebo mi poreže obličaj. Začal ma ťahať ku kríkom vedľa cesty a žiadal odo mňa peniaze. Preto som vytiahla 200 korún, ktoré som mala vo vaku a dala som mu ich. Vtedy sa smerom od interného oddelenia približovali dvaja ošetrovatelia. On ich zrejme zbadal, lebo mi povedal, aby som sa rýchlo dotkla jeho pohlavného údu, a keď som to urobila, rýchlo odišiel smerom ku geriatrii. Prišla som na svoje pracovisko a odtiaľ som telefonicky upovedomila našu závodnú stráž."

Tri výpovede troch žien pred vyšetrovateľom Okresného úradu vyšetrovania PZ v Prešove dotvárajú obraz kauzy, ktorej sa pred rokom horúčkovite venovali všetky slovenské médiá bez výnimky. Jej hlavným aktérom bol vtedy 23-ročný poslucháč Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty v Prešove, ktorého prokurátor obžaloval z trestných činov znásilnenia, lúpeže a vydierania na tom skutkovom základe, že 29. januára 1999 na Ulici pod Kalváriou v priestore medzi Mestskou halou a mostom cez rieku Torysa maskovaný čiernou kuklou donútil ženu k súloži, o dva dni neskôr prepadol na Radlinského ulici v Prešove ďalšiu ženu a ešte v ten istý deň v areáli nemocnice prepadol jej pracovníčku, čo sa mu stalo osudným... Priamo v nemocničnom areáli ho bezprostredne po čine zadržali pracovníci strážnej služby FSC-servis. Jeden z nich o tom pred vyšetrovateľom vypovedal takto: "Po tom, čo sme sa dozvedeli o fyzickom napadnutí pracovníčky nemocnice, išli sme prehľadať areál... Pri geriatrii sme zbadali podozrivého muža a keď sme sa k nemu približovali, vytiahol nôž... Vyzvali sme ho, aby si ľahol na zem, lebo budeme strieľať, on poslúchol, a tak sme ho zadržali až do príchodu príslušníkov Policajného zboru. Chcem ešte dodať, že zatvárací nôž odhodil, ale my sme ho v krátkom čase našli..."

CHCEL, ABY SA HO DOTKLA...

Miestami sa zdalo, akoby sa prípad veľmi dlho naťahoval. Najmä na súde... Už pred časom sme priniesli krátky rozhovor s vedúcim trestného oddelenia Krajskej prokuratúry v Prešove JUDr. Jánom Šantom, PhDr., ktorý k prípadu uviedol: "Obžalovaný je t. č. vo väzbe v Ústave pre výkon väzby v Prešove. Skutočne, niekomu sa môže zdať, že prípad sa "dlho ťahá", ale vec sa má inak. Ako je zrejmé, obžalovaný použil pri vydieraní nôž. V zmysle zákona je zbraňou všetko to, čo robí útok proti telu dôraznejším. Teda aj nôž. Vzhľadom na to, že ide o trestný čin vydierania spáchaný so zbraňou v ruke, vecne príslušným na prejednávanie takýchto prípadov boli v tom čase krajské súdy. Preto Okresný súd v Prešove, ktorému pôvodne bola obžaloba prokurátora doručená, 28. septembra lanského roka vyslovil svoju nepríslušnosť a spis postúpil Krajskému súdu v Prešove. Medzitým však došlo k novele základných trestnoprávnych noriem, teda Trestného zákona a Trestného poriadku. V tomto prípade konkrétne ide o novelu Trestného poriadku, na základe ktorej došlo k viacerým presunom vo vecnej príslušnosti krajských a okresných súdov. A tak Krajský súd v Prešove 26. novembra 1999 vyslovil svoju nepríslušnosť v tejto kauze a celú vec posúdil ako kompetenčný spor čiže spor o príslušnosť medzi súdmi a postúpil ju Najvyššiemu súdu SR v Bratislave. Ten však nie je viazaný žiadnou lehotou. Nemám však pochybnosti o tom, že po poslednej novele Trestného poriadku týkajúcej sa vecnej príslušnosti súdov, bude rozhodovať v tejto kauze Okresný súd v Prešove."

Stalo sa. Najvyšší súd rozhodol a prípad nakoniec naozaj pojednával trestný senát Okresného súdu v Prešove. Obžalovaný po zákonnom poučení odpovedal takto: "Poučeniu som porozumel. Svoje právo nevypovedať využívam a vypovedať teda odmietam!" Po porade so svojou obhajkyňou uviedol, že súhlasí s prečítaním výpovedí všetkých svedkov z prípravného konania a netrvá na ich predvolaní na súd a na ich osobnom vypočutí. Podobne aj prokurátorka súhlasila s čítaním výpovedí, až na jednu z troch poškodených. Išlo o B. C., ktorú podľa obžaloby napadol na chodníku na Radlinského ulici.

Priložil jej na krk nôž a keď od strachu začala kričať, povedal jej, aby bola ticho, lebo ju podreže... Po tom, čo sa k nim približovali náhodní chodci, maskovaný muž s čiernou kuklou na tvári z miesta činu ušiel... Súd teda pristúpil k výsluchu tejto svedkyne poškodenej B. C. Plakala a tak predseda senátu v zmysle paragrafu 209 Trestného poriadku "prijal opatrenia na zaistenie bezpečnosti svedkyne a po dobu jej výsluchu verejnosť vylúčil z pojednávania. Ako sme sa však dozvedeli, svedkyňa podorobne popísala, ako 31. januára lanského roka okolo 19.15 hodine šla od železničnej stanice skratkou na Radlinského ulicu, ktorá "nie je osvetlená verejným osvetlením, ten muž bol o niečo vyšší ako ja, bol štíhlej postavy, mal na sebe sivú vetrovku... Na hlave mal čiernu kuklu s otvormi pre oči, nie som si však istá, či mal aj otvor na ústa... Keď už bolo po všetkom, slovom, neskôr som privolala políciu a spolu s hliadkou som jazdila v služobnom aute po okolí, a to pre prípad, že by som zazrela a spoznala páchateľa." Ako svedkyňa ďalej uviedla, vo vysielačke sa náhle ozvalo, že v areáli nemocnice došlo k ďalšiemu prepadu a všetky vozidlá sa tam majú dostaviť. "Išli sme tam aj my. Policajti, ktorí už boli na mieste činu, mi povedali,že sa mám pozrieť, či ten, kto bol v nemocnici zadržaný, nie je totožný s osobou, ktorá ma prepadla. Ten mladý muž bol opretý o jedno z policajných áut, pričom policajti ho držali za ruky a ja som podľa oblečenia, najmä podľa vetrovky, jej farby a strihu spoznala, že ide o muža, ktorý mi priložil nôž na krk. Keď ho policajti vyzvali, aby povedal, ako sa volá a odkiaľ je, a on odpovedal, že je z gréckokatolíckeho seminára, mala som stopercentnú istotu, že jeho hlas je totožný s hlasom muža, ktorý mi pri prepadnutí povedal, že ak neprestanem kričať, tak ma podreže... Chcem ešte dodať, že v momente, keď ma prepadol, prvé, čo ma napadlo, bola myšlienka, že ma chce podrezať. Som si istá, že mi neťahal z pleca tašku, ktorú som mala prevesenú cez plece. Ani ma neobchytkával a neťahal do kríkov mimo cesty. Neviem prečo to robil, nepovedal nič, z čoho by som mohla usúdiť, aký bol motív jeho konania."

Na doplňujúce otázky predsedu senátu a procesných strán poškodená zdôraznila, že priamo na koži cítila dotyk čepele noža a ešte dlhý čas po prepade v nej tento zážitok vyvolával nepríjemné emócie. "Dlho som trpela nespavosťou," uviedla na záver.

Je zrejmé, že v uvedenom prípade bohoslovec nemal úmysel svoju obeť ozbíjať o peniaze a motív jeho konania treba hľadať inde. Napríklad v prípade prepadu v areáli Nemocnice s poliklinikou na Hollého ulici v Prešove samotná poškodená J. S. uviedla, že neznámy muž od nej žiadne peniaze nepýtal. Bol to vraj len jej momentálny nápad, pretože dúfala, že ak mu ponúkne peniaze, dá jej pokoj a nebude ju ťahať do kríkov, kde by ju mohol znásilniť. Aj hlavný aktér príbehu poprel zištný motív svojho konania a povedal, že to bola práve ona, ktorá mu ponúkla peniaze bez toho, aby ju o to žiadal alebo jej to nejako naznačoval... Zdôraznil, že jeho úmyslom bolo to, aby sa tá mladá žena dotkla jeho pohlavného údu. Ako motív svojho konania však poprel to, že by tým chcel dosiahnuť svoje sexuálne ukojenie, išlo mu len a len o morálne "poškvrnenie sa" pred sebou samým. Mala to byť určitá forma satisfakcie "ako reakcia na nespravodlivé výčitky zo strany jeho snúbenice". Nechcel zostať "čistým"...

V priebehu súdnych pojednávaní, ktoré - ako sme už uviedli sa naťahovali kvôli kompetenčným sporom, obžalovaný podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu. K žiadosti pripojil záruku nahradzujúcu väzbu, ktorú ponúkla farnosť Gréckokatolíckej cirkvi v Dúbravke. Vzhľadom na to, že okolnosti, za ktorých páchal trestnú činnosť, odôvodňovali obavu, že "v prípade prepustenia na slobodu by mohol opakovať rovnakú alebo obdobnú trestnú činnosť", súd ponúknutú záruku neprijal a jeho žiadosť o prepustenie na slobodu zamietol.

K POVOLANIU KŇAZA DUCHOVNE NEDOZREL

Dnes je už všetko jasné. Zo stanoviska predstaviteľov Gréckokatolíckej cirkvi a bohosloveckého seminára je zrejmé, že protagonista nášho príbehu "v škole nepožíval zlú povesť, najmä čo sa týka študijných výsledkov". To, čo mu však vytýkali, je "duchovná nezrelosť k zvolenému povolaniu kňaza." Súčasťou vyšetrovacieho i súdneho spisu je Správa o podmienečnom vylúčení z Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty v Prešove. Bolo to v čase, keď sa ešte len preverovali dôkazy o jeho vine či nevine...

V záverečnej reči pred súdom obžalovaný povedal: "Ľutujem všetko, čo sa stalo. Nikoho som však neznásilnil..." Okresný súd v Prešove napokon celú kauzu uzavrel takto: obžalovaného uznal vinným z trestných činov znásilnenia a vydierania, avšak lúpež sa mu nepreukázala. Súd mu vymeral trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov v druhej nápravnovýchovnej skupine. Rozsudok nie je právoplatný.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.