Po takmer deviatich rokoch éry Borisa Jeľcina má Rusko nového prezidenta. Stal sa ním podľa očakávania 47
Podľa oficiálnych výsledkov Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) Putin získal 52,52 % hlasov. Na druhom mieste sa takisto ako pred štyrmi rokmi umiestnil líder komunistov Gennadij Ziuganov, ktorého podporilo 29,44 percenta voličov a na treťom s obrovským odstupom a so ziskom iba 5,85 percenta vodca opozičných liberálov Grigorij Javlinskij.
O kreslo prezidenta sa uchádzalo celkom 11 kandidátov vrátane jednej ženy. Keďže siedmi z nich získali menej než tri percentá hlasov, v súlade so zákonom budú teraz musieť vrátiť po 400 tisíc rubľov (14,5 tisíc dolárov), ktoré dostali od štátu na predvolebnú kampaň. Medzi týmito outsidermi sa so ziskom 2,72 percenta hlasov ocitol aj líder nacionalistov Vladimir Žirinovskij.
Volebná účasť dosiahla vyše 68 percent, čo bolo o niečo viac než sa očakávalo. Zahraniční pozorovatelia, medzi ktorými boli aj zástupcovia zo Slovenska, nevzniesli proti priebehu hlasovania nijaké vážnejšie námietky. Vedúca delegácie OBSE Helle Degnová kritizovala iba situáciu v Čečensku, kde podľa jej slov neboli vytvorené podmienky pre demokratické voľby.
Novozvolený ruský prezident, ktorému za jeho tvrdý postup voči čečenským ozbrojencom prischlo označenie "železný Putin", je bývalým agentom sovietskej rozviedky v Nemecku, kde zažil aj pád Berlínskeho múra. Pochádza z Petrohradu, kde vyštudoval právo. Do Moskvy sa dostal v roku 1996 a o dva roky neskôr bol už menovaný za riaditeľa Federálnej bezpečnostnej služby. Vlani v auguste si ho Boris Jeľcin vybral za premiéra, pričom už vtedy vyhlásil, že na mieste svojho nástupcu by si želal vidieť práve jeho. Vladimir Putin je ženatý a má dve školopovinné dcéry.
Inaugurácia nového ruského prezidenta sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutoční 5. mája, presne 30 dní po vyhlásení oficiálnych výsledkov nedeľňajších volieb. Oznámil to dnes v Moskve predseda Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) Alexander Vešňakov.
Ihneď po inaugurácii podá vláda v súlade s ústavou kolektívnu demisiu, no jej členovia budú svoje posty zastávať až do sformovania nového kabinetu. Do dvoch týždňov od oficiálneho nástupu do funkcie hlavy štátu je potom prezident povinný predložiť Štátnej dume kandidatúru na post premiéra, ktorú poslanci musia potvrdiť nadpolovičnou väčšinou hlasov.
Výsledky volieb potvrdili hegemóniu tandemu KGB a KSSZ
Moskva (TASR) - Predvolebná Moskva bola plná politických vtipov. V jednom z nich sa hovorilo o tom, ako sa stúpenec úradujúceho prezidenta márne snaží presvedčiť svojho suseda, aby tiež volil jeho favorita. Keď ho to už prestalo baviť, priamo sa ho opýtal: "A prečo vlastne nebudeš hlasovať za Putina?" "Pretože on bude hlasovať za Ziuganova," odvetil neoblomný sused. Nový ruský prezident síce určite nehlasoval za vodcu komunistov, ale hlasoval za seba, no je absolútne nesporné, že ak by sa mal rozhodovať medzi desiatkou svojich protikandidátov, určite by podporil buď Gennadija Ziuganova alebo jeho ešte včerajšieho straníckeho kolegu, kemerovského gubernátora Amana Tulejeva. A podporil by ich presne preto, prečo by aj oni podporili jeho - pretože okrem ich veľmi podobného videnia prioritných úloh Ruska ich spája aj presvedčenie, že cieľ je minimálne v tejto etape vývoja ich krajiny oveľa dôležitejší ako prostriedky. Cieľom je čo najrýchlejšie obnovenie niekdajšej moci štátu, pričom tak smerom dovnútra, ako aj navonok. Ak bude v záujme jeho dosiahnutia nutné siahnuť aj na také nedotknuteľné hodnoty demokracie ako je napríklad sloboda tlače, tak sa na ne siahne.
Napokon aj to, čím sa nový ruský prezident prezentoval v Čečensku a s čím "vrele" súhlasia aj stúpenci Ziuganova, je dostatočne jasným svedectvom, že ak sa obnova Ruska a stratený pocit jeho sily má hľadať na ruinách Grozného, tak sa bude hľadať práve tam. Grigorij Javlinskij, vodca liberálneho hnutia Jabloko, by to s jeho videním vývoja krajiny nedokázal - a preto v nedeľňajších voľbách získal iba necelých šesť percent hlasov. Za Putina pritom hlasovalo až vyše 52 percent voličov, za Ziuganova až takmer 30 percent a za Tulejeva ďalšie tri. Spolu teda viac než 85 percent. Treba ešte jasnejší dôkaz, koho hegemóniu tieto voľby potvrdili?
Niektorí ruskí komentátori, sympatizujúci prozápadne orientovanému Javlinskému, označujú Putina Ziuganova za tandem KGB a KSSZ. Táto obrazná skratková dvojica však fenomén volieb úplne nevystihuje, pretože za Putina hlasovali aj radikálni demokrati na čele s ich hlavným ideológom a antikomunistom Anatolijom Čubajsom. Hlasovali v záujme zachovania svojej moci. Otázkou, ktorú voľby nevyriešili, je preto to, ako sa teraz všetci o túto moc podelia. A ako ich "rozsúdi" Vladimir Putin. Mimochodom, o ňom je aj ďalší aktuálny vtip: Nový ruský prezident sa už vraj rozhodol pre kórejský model rozvoja ekonomiky. Zatiaľ však váha, či má uprednostniť ten juhokórejský alebo ten severokórejský...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
