valné zhromaždenie, kde budú o tomto kroku rozhodovať samotní akcionári VSŽ, a. s. Ako sme už informovali, vláda so zástupcami US Steel-u zatiaľ podpísala Memorandum o porozumení. Konkrétne informácie o výške záväzkov, investícií a vkladu do železiarní obe zúčastnené strany odmietajú v tomto štádiu komentovať, predbežné odhady nákladov pre US Steel spojených s ich vstupom do železiarní sa pohybujú medzi 400 až 800 miliónmi amerických dolárov. Američania sa podľa prijatej dohody stanú stopercentným vlastníkom novovytvorenej spoločnosti, do ktorej sa prevedú všetky aktíva priamo spojené s hutníckou činnosťou, pričom US Steel na seba preberie aj časť záväzkov.

Štát v súčasnosti kontroluje, ako zástupcovia vlády otvorene deklarujú, len zhruba 28 percent akcií VSŽ. Najväčšiu opozíciu štátnym záujmom v železiarňach prestavujú tzv. rezešovské akcionárske skupiny, ktoré hlasujú na valných zhromaždeniach v súlade so záujmami bývalého vedenia VSŽ. Rezešovci aj v súčasnosti kontrolujú zhruba 30 až 40 percent akcií, hoci väčšinou cez zahraničné ťažko identifikovateľné spoločnosti. Práve z radov týchto akcionárov odznieva ostrá kritika na postup, akým sa vstup investra zrealizuje. Tým, že sa vytvorí nová firma, pôvodná materská spoločnosť VSŽ a. s., ktorej sú akcionármi, ostane po odbúraní výrobného jadra len škrupinkou držiacou pohromade navzájom nesúvisiace aktivity. Z radov odborníkov sa ozývajú predpoklady, že skôr či neskôr pôvodná VSŽ a. s. skončí krachom. Rezešovskí a iní minoritní akcionári neplačú len kvôli obavám zo znehodnotenia svojich akcií. Kritika sa týka aj predpokladaných investícií zo strany US Steel-u, ktoré podľa nich nebudú znamenať prílev peňazí zo zahraničia, ale sa získajú odpismi a z čistého zisku.

Pozícia vlády pri presadzovaní vstupu investora teda vôbec nebude jednoduchá. Predpokladajú sa predbežné rokovania a dohody zástupcov štátu so zástupcami jednotlivých aj rezešovských akcionárskych skupín. Čo budú akcionári od vlády žiadať a naopak, čo bude vláda ochotná akcionárom ponúknuť v snahe získať ich podporu, to si nechávajú všetky strany pre seba. Zástupcovia štátu však sebavedome vyhlasujú, že sa budú vedieť s akcionármi dohodnúť. Či sa im to skutočne podarí, to ukáže najbližšie valné zhromaždenie. Termín riadneho valného zhromaždenia je určený na máj, je však možné, že mu bude predchádzať zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia. Podľa našich informácií však najneskôr na tom májovom by sa malo defintívne rozhodnúť o tom, či akcionári vláde odklepnú scenár, na ktorom sa dohodla s Američanmi.

Veľmi pozorne je v tomto období zákonite sledovaná akcionárska štruktúra. Nám sa podarilo zistiť, ako vyzerala v polovici januára tohto roku. Presné percentá sú uvedené v tabuľke, samozrejme však nie je vylúčené, že medzičasom došlo k presunom menších balíkov akcií. Podľa informácií niektorých médií malo medzičasom dôjsť k presunu viac ako troch percent. Odhliadnuc od menších nepresností si však môžme rozdeliť oba tábory akcionárov. Predpokladá sa, že v súlade so záujmami štátu by mali hlasovať Dlhopis, Slovenská sporiteľňa ktorá prebrala aktíva a pasíva aj Priemyselnej banky, FNM a Reštitučný investičný fond. Za skupiny blízke Rezešovcom sa pokladajú Hutník, Dastex, Comex, Coral, ale tiež tiež Poštová banka či Ján Smerek. U dvoch posledne menovaných však nie je vylúčený ani odklon práve na pripravovanom valnom zhromaždení. Zvlášť Ján Smerek je známy svojimi dobrými vzťahmi k spoločnosti US Steel. Čo sa týka Chase Nominees, radila sa tiež do tábora tvz. rezešovských skupín, avšak na poslednom septembrovom mimoriadnom valnom zhromaždení podľa našich informácií nehlasovala v súlade s nimi.

Štát v septembrovom derby svoj boj vyhral a definitívne odstavil ľudí inklinujúcich k rezešovcom z vedenia oceliarní. Ako dopadne nadchádzajúci zápas,v ktorom by malo pre zmenu s konečnou platnosťou dôjsť k odstaveniu rezešovských skupín aj čo sa týka ich vlastníckeho vzťahu k podstate - teda hutníckej výrobe - v železiarňach, na to si ešte zopár týždňov počkáme.