americký producent ocele preberie oceliarenskú výrobu vo východoslovenskom hutníckom gigante. Prebratie VSŽ sa uskutoční vznikom novej spoločnosti, ktorá prevezme všetky oceliarske aktivity, zatiaľčo zvyšné aktivity zostanú v existujúcej spoločnosti VSŽ. Tá sa však podľa názoru viacerých odborníkov zrejme nevyhne krachu, a tak asi súčasným majiteľom akcií železiarní zostanú len oči pre plač. Uzavretá dohoda ešte podlieha schváleniu predstavenstvom spoločnosti USX (vlastník U.S. Steelu), čo by však nemalo robiť problémy.
Už iná situácia je medzi akcionármi, kde sú zastúpené zhruba štyri silné skupiny. Ak odhliadneme od drobných akcionárov (okolo 22 percent), s ktorými je vzhľadom na ich rozdrobenosť nemožné rokovať, sú tu ešte zahraničné spoločnosti vlastniace akcie železiarní a silná tzv. "rezešovská" skupina kontrolujúca podľa našich odhadov vyše 30 percent akcií. S posledne dvoma menovanými skupinami však štát kontolujúci okolo 28 percent akcií doteraz paradoxne nerokoval, hoci na schválenie tohto prevzatia potrebuje na mimoriadnom valnom zhromaždení VSŽ súhlas minimálne jednej z týchto skupín.
"Pre mňa je spôsob, ktorým sa o prevzatí VSŽ rokovalo, minimálne čudný a možno nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že aj škandalózny..." konštatoval bývalý prezident VSŽ Holding a. s. Július Rezeš a pokračoval: "Na strane VSŽ totiž za stolom sedia ľudia, ktorí nemajú čo predávať, keďže v podniku nemajú ani jednu akciu. Za vládu rokoval síce premiér Dzurinda disponujúci približne 28 percentami štátom kontrolovaných akcií, avšak z nich je viac než polovica takých, o ktoré sa vládou kontrolované inštitúcie súdia s inými subjektami... Okrem toho sa nerokovalo s našou skupinou i Hutníkom a zahraničnými akcionármi, pričom namiesto týchto troch skupín tam sedeli zástupcovia Deutsche Bank. Preto si myslím, že Američania kupujú niečo od niekoho, ktorý môže predať maximálne svoj podiel, no nie celý podnik. A to už nehovorím o tom, že na priebeh posledných troch valných zhromaždení VSŽ sú podané žaloby. Ani sám si neviem predstaviť, aký chaos tu zavládne, keď súd rozhodne o tom, že sú neplatné..."
Július Rezeš a s ním aj celá tzv. "rezešovská" skupina chápu aj napriek viacerým výhradám, že za momentálnej situácie, na ktorej aj oni majú určitý podiel, nič iné podniku nezostávalo.
"Bolo len otázkou času, kedy k niečomu podobnému v súčasnom svete globalizácie dôjde, pretože VSŽ by ani pri najlepšej vôli nedokázali z dlhodobého hľadiska konkurovať takým gigantom ako napríklad U.S. Steel, British Steel, Tysen Group alebo iným. Preto sa aj VSŽ so svojím výrobným a finančným potenciálom museli zaradiť k niektorému z týchto gigantov. Vstup do takéhoto združenia však musí byť za určitých podmienok. Naša taktika predtým spočívala na posilnení VSŽ v každom smere a preto sme chceli expandovať aj do nehutníckych odvetví a podieľať sa na privatizácii telekomunikácií nielen u nás, ale aj v Rumunsku a Bulharsku alebo na kúpe pražskej Sparty, či vstupe do huty Katowice v Poľsku alebo DAM-u Diosgyör. Tým sme mali v úmysle posilniť vlastné imanie spoločnosti s perspektívou vytvorenia nadnárodného holdingu. Nie všetky aktivity nám síce vyšli, ale myšlienku diverzifikácie aj naďalej považujeme za progresívnu," zamyslel sa nad týmito snahami, ktoré, ako sa neskôr ukázalo, priviedli VSŽ takmer na pokraj faktického bankrotu a prešiel k perspektívam novovzniknutej spoločnosti, do vzniku ktorej budú mať jemu blízki akcionári čo povedať.
"Po podpise memoranda sa s nami z vlády ešte nikto neskontaktoval. Predpokladám však, že k nejakým rokovaniam by sme mali byť v najbližšej budúcnosti prizvaní. Naša skupina sa ohľadom ďalšieho postupu vyjadrí až vtedy, keď nás niekto osloví. Netvrdím, že nie je možné, aby sme sa s vládou dohodli, ale teraz by sme ešte neradi predbiehali udalosti. Aj s tými percentami akcií, ktoré máme, to nie je až také jednoduché. Vždy ich máme iba toľko, koľko štátna moc chce... Ak je ich viac, vydá sa predbežné opatrenie a tesne pred valným zhromaždením nám ich zablokuje..."
Mimoriadne valné zhromaždenie sa má uskutočniť v čo najkratšom čase. Zvolať ho je síce minimálny problém, horšie to však bude kvôli vyššie spomínaným problémom s akcionárskymi právami, keďže na vlastníctvo niekoľkých menších balíkov akcií si nárokujú viaceré subjekty... Čo sa však dovtedy stane s ich cenou, je len veľmi ťažké predpokladať.
"Vzhľadom na to, že sa vytvorí v podstate nová spoločnosť, som presvedčený, že ceny akcií VSŽ určite nestúpnu. Chcel by som vidieť toho blázna, ktorý by si teraz kúpil akcie železiarní... Teoreticky však nevylučujem, že by ich ceny mohli stúpnuť do konania mimoriadneho VZ, pretože určite dôjde k preskupeniu síl. Dovtedy je ešte dosť času na prípadné rokovania..." nechal sa počuť J. Rezeš. Zároveň vyjadril istotu, že Američania prepustia z VSŽ niekoľko tisíc ľudí.
"Nebuďme naivní a nemyslime si, že U.S. Steel príde na Slovensko brániť sociálne istoty. Keby totiž fabrike chceli skutočne pomôcť, tak nepreveznú len oceliarske aktivity, ale celý non-core biznis. To však neurobia, lebo im ide len o zisk, čo je ale u takých firiem pochopiteľné."
Podľa zatiaľ nepotvrdených správ plánuje americká strana investovať po podpise zmluvy v železiarňach okolo 800 miliónov USD v priebehu desiatich rokov, čo podľa súčasného kurzu vychádza asi na 3,4 miliardy korún ročne. Aj keď sa táto suma môže zdať na prvý pohľad úctyhodná, Július Rezeš si o nej myslí svoje... "V rokoch 1994-98 sme na rozvoj železiarní počas konjuktúry hutníckeho priemyslu investovali porovnateľnú sumu financovanú z vlastných zdrojov a úverov. Nikde som však doteraz nepočul, koľko peňazí na drevo pritečie do VSŽ z U.S. Steelu. Je totiž celkom možné, že zo spomínaných 800 miliónov dolárov sem z Ameriky reálne nepríde ani koruna. Pri pozitívnom ekonomickom vývoji sa táto suma dá prefinancovať z vlastných zdrojov a odpisov železiarní."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
