Svetovú meteorologickú organizáciu (WMO) so sídlom v Ženeve. Tento deň - 23. marec - sa stal Svetovým dňom meteorológie a pred týždňom sme si pripomenuli jeho 50. výročie.
Začiatky meteorologických pozorovaní na Slovensku siahajú do polovice 17. storočia. Nie je náhoda, že práve z východného Slovenska pochádzajú najstaršie záznamy o počasí. Upozornil na ne popredný maďarský meteorológ, bývalý riaditeľ budapeštianskeho meteorologického ústavu, prof. dr. A. Réthly. Z jeho práce sa dozvedáme o prvých meteorologických meraniach v Prešove, Kežmarku a v Levoči, pričom záznamy prešovského lekára a vedca dr. J. A. Raymanna z r. 1717 až 1720 považujeme za najsteršie odborné meteorologické pozorovania na Slovensku vôbec. Opierali sa o prístrojové merania dvoch základných meteorologických prvkov, tlaku a teploty vzduchu. Raymannov tlakomer bol nemeckej výroby od prof. dr. Haubergeriho z Jeny a teplomer pochádzal z Florencii. Autormi spišských záznamov o počasí bol kežmarský zemepán Imrich Thököly a profesor tamojšieho evanjelického lýcea Ján Genersich. Pripomeňme si, že v najstaršom meteorologickom observatóriu v strednej Európe - pražskom Klementíne sa zásluhou pokrokového matematika a astronóma J. Steplinga začali prvé systematické meteorologické pozorovania až od r. 1752 a v Bratislave od r. 1841.
Organizovanejšia výstavba meteorologickej staničnej siete u nás nastala v druhej polovici 19. storočia. Vtedy vzniklo aj na východnom Slovensku viacero meteorologických staníc. V r. 1853 začala svoju činnosť stanica v Kežmarku a v Levoči, v r. 1855 v Rožňave, r. 1856 v Spišskom Podhradí a v Štítniku, v r. 1867 v Revúcej, r. 1870 v Prešove a Rožňave, r. 1871 v Michalovciach, r. 1876 v Košiciach a Starom Smokovci, r. 1878 v Smolníku, r. 1882 v Jasove, r. 1889 v Trebišove, r. 1896 v Gelnici a r. 1897 v Kráľovskom Chlmci. V tom čase už vznikli v Európe prvé meteorologické ústavy, ktoré organizovali sieť pravidelných meteorologických pozorovaní. Meteorologické stanice z nášho územia patrili najprv pod správu Ústredného ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus vo Viedni a od r. 1870 pod podobný ústav v Budapešti.
O prvých meteorologických pozorovateľoch v Košiciach Wiedermannovi, Corzanovi a dr. Tauschovi je zmienka v Uhorskej meteorologickej ročenke z r. 1871 a prvé archivované výsledky košického meteorológa štábneho lekára dr. Adolfa Seydla pochádzajú z roku 1876. Prvá košická meteorologická stanica bola pri bývalej cisársko-kráľovskej vojenskej nemocnici. Zanikla po 28-ročnej činnosti v oku 1903, no meteorologické pozorovania v Košiciach neboli prerušené, pretože súbežne s ňou pracovala od roku 1890 meteorologická stanica pri poštovom úrade, o rok premiestnená k bývalému rímsko-katolíckemu gymnáziu. Tam ju až do r. 1895 viedol profesor matematiky a prírodovedných predmetov Ján Bucuresti. Od r. 1896 sa jej vedenia ujala Maďarská kráľovská poľnohospodárska akadémia, ktorá zhromažďovala výsledky pozorovania až do konca I. svetovej vojny. Stanica bola na Letnej ulici, neskôr tieto priestory zaujal Výskumný ústav poľnohospodársky, resp. jeho agrometeorologické oddelenie. Tak aj táto meteorologická stanica, vedená dobrovoľnými pracovníkmi po dobu takmer 60 rokov skončila svoju činnosť.
V poradí tretia košická meteorologická stanica vyššieho stupňa vznikla pri čermeľskom mlyne a píle na severozápadnom okraji mesta. Ako zrážkomerná stanica sa udržala doposiaľ.
Na prelome 19. a 20. storočia nastal všeobecný rozvoj meteorológie v bývalom Uhorsku. V r. 1901 pripadalo na územie Slovenska cca 200 zrážkomerných staníc a 26 klimatických staníc, po prvej svetovej vojne ich počet vzrástol takmer na dvojnásobok. V súvislosti s výrobou presnejších prístrojov sa zvýšila aj presnosť meraní. V období I. svetovej vojny vstúpilo na scénu letectvo, ktoré si vyžadovalo častejšie a kvalitnejšie meteorologické zabezpečenie. V decembri 1921 bola v Košiciach zriadená prvá profesionálna letecká meteorologická stanica. Od začiatku sedemdesiatych rokov pôsobí v Košiciach ešte aj meteorologická stanica na Ďumbierskej ulici a od r. 1976 ďalšia klimatická stanica v Mestskom parku. Slovenský hydrometeorologický ústav - regionálne stredisko Košice na Podhradovej, ktoré od r. 1967 na profesionálnej báze nadviazalo na viac ako storočné meteorologické tradície v metropole kraja, riadi a spravuje v súčasnosti sieť 6 profesionálnych meteorologických, 29 klimatických, 166 zrážkomerných a 88 fenologických staníc na východnom Slovensku. K jej významným špecializovaným pracoviskám patrí Aerologické stredisko v Gánovciach pri Poprade, meteorologická radarová stanica na Kojšovej holi a Agrometeorologické observatórium v Milhosťove pri Trebišove.
Meteorologická služba prešla v povojnovom období viacerými organizačnými zmenami. Jej súčasný riadiaci orgán, Slovenský hydrometeorologický ústav v Bratislave vznikol v roku 1969 na báze niekdajšieho Štátneho hydrologického a meteorologického ústavu. V priebehu takmer 150 rokov trvajúceho vývoja meteorológie v našich krajinách v nej vyrástli mnohé významné osobnosti. Mená ako prof. Studnička, prof. Augustín, prof. dr. S. Hanzlík, prof. G. Swoboda a prof. dr. M. Konček dnes pozná a s úctou vyslovuje celý svet.
Autor: Čeněk Čermák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
