Dievčina utrpela pomerne vážne zranenie a následne ju hospitalizovali na Anesteziologicko-reususcitačnom oddelení. Po dvoch dňoch ju preložili na chirurgické oddelenie, kde sa nielen zotavuje zo zranenia, ale i spamätáva z utrpeného šoku. To, čo sa stalo v piatok popoludní v obci Janík (okres Košice-okolie), vyviedlo z miery celú jej rodinu.

Ako sme vás už informovali, v ten deň zaútočil Líviin švagor, 25-ročný Ladislav S. nožom, na jej otca, svojho svokra. Útok smeroval na mužov krk, pričom utrpel pätnásťcentimetrovú, no našťastie iba plytkú reznú ranu. Vzápätí začal kričať, čo privolalo 16-ročnú Líviu. Dcéra sa snažila otca brániť, načo dostala nožom pod rebrá. Potom schmatol 47-ročný Štefan N. do rúk kreslo a začal so zaťom v obave o svoj život bojovať. V jednej chvíli obaja spadli na zem, pričom Ladislavovi vypadol z ruky nôž. Siahol však po ďalšom, ktorý bol na stole a ním pichol svokra do hrudnej kosti. Ohybná čepeľ sa našťastie zlomila a Štefan spôsobila len drobnú ranku. Útoky mladého muža však smerovali vo všetkých prípadoch na životne dôležité orgány a bolo len otázkou náhody, že incident neskončil tragédiou. Zisťovali sme, čo bolo jeho príčinou.

"Neviem, čo to doňho vošlo, nepredchádzala tomu žiadna hádka. Prišiel som domov, ľahol si do izby a sledoval televízor. Dávali práve Pokušenie, keď vošiel do izby a zahnal sa na mňa nožom. Kričal som naňho, čo robí, on ale nereagoval, jednoducho ma chcel zabiť. Mal som veľké šťastie," rozhovoril sa pri našej návšteve Lacov svokor Štefan.

O udalosti s nami debatoval bez okolkov, bolo však na ňom poznať, že mu v osudný deň všetko jedno nebolo. Vedľa z toho bola i jeho manželka a staršia dcéra, Lacova žena, ktorá sa ocitla vo veľmi ťažkej situácii - navždy odpísať muža, ktorý zaútočil na jej najbližších, alebo mať pre neho pochopenie...?

"Celú noc sme nespali, boli sme z toho úplne vykoľajení, hovorí pani Elena, ktorá prišla domov z práce tesne po odchode sanitky. Keď sa dozvedela, čo sa stalo, zalial ju studený pot.

"Muža a dcéru vzal do nemocnice sused, niekto zo susedstva tiež musel zavolať políciu, lebo tu boli zakrátko. Nechápem, ako sa to všetko zbehlo, žiadne konflikty sme so zaťom nemali. Muselo sa mu dačo zomlieť v hlave, je možné, že keby som tu bola i ja, zaútočil by aj na mňa. Keby som tu bola sama, tak ma zabije, nevedela by som sa brániť," premýšľa žena nahlas.

Dozvedáme sa, že Ladislav sa veľmi zmenil po dopravnej nehode, ktorú prekonal asi pred rokom. Havaroval v Moldave nad Bodvou, nehodu zavinil sám a odvtedy bol akýsi divný. Možno preto, že nejaký čas strávil v bezvedomí, vážne si totiž poranil hlavu...

"Krvácal do mozgu a niekoľko dní bol v kóme. Odvtedy sa veľmi zmenil. Aj predtým si rád vypil, no zrazu začal byť po alkohole agresívny. Zhoršilo sa to, keď sme odišli z podnájmu v Košiciach bývať k mojim rodičom. Akosi ich nemal v láske, aj keď nijaké vážnejšie problémy neboli. No nepáčilo sa mu, že chceli, aby sa šiel liečiť a našiel si prácu," konštatuje 20-ročná Judita.

Ako sme sa dozvedeli, mladá žena bola so synom v ich izbe, keď prišiel Ladislav domov z mesta. Bol si vybaviť občiansky preukaz, cestou sa však musel niekde zastaviť, pretože mal vypité... Vošiel do izby, najedol sa a nejaký čas sa nič nedialo. Odrazu podišiel k ročnému synovi a povedal mu 'prepáč synček, musím to urobiť'. S tým vyšiel z izby a vzápätí začula mladá žena z otcovej izby krik.

"Nepredchádzala tomu žiadna hádka, jednoducho prišiel ku mne a zaútočil na mňa nožom, ktorý mal za chrbtom. Neviem si to vysvetliť," dodáva muž s ofačovaným krkom. Gáza zakrýva ranu so šestnástimi snehmi. Potom si Štefan dvíha košeľu a ukazuje nám stopu po noži na hrudnej kosti. Drobná rana však veľa nepovie o napätí, ktoré musel spolu s rodinou prežiť.

"Všetko bolo v poriadku a náhle sa naklonil nad chlapca a povedal mu, že to musí spraviť. Nevedela som, čo má v úmysle, bolo mi to divné. Vzápätí odišiel a zakrátko na to som začula krik. Zľakla som sa a tak som zavolala na sestru Líviu, aby sa šla pozrieť na otca. Vtedy ju pichol pod rebrá," hovorí Judita. Dozvedáme sa, že Lívia utrpela asi tri centimetre hlbokú ranu, od nej sa jej tiahne asi pätnásť centimetrov dlhá plytká rezná rana.

Keď Judita videla, čo sa stalo, rozbehla sa so synom v náručí k oknu, cez ktoré chcela v strachu utiecť von. To však už jej muž pichol svokra a vzápätí vybehol na dvor, nasadol na bicykel a upaľoval preč. Šiel do Turne nad Bodvou prihlásiť sa na polícii...

Podľa pani Eleny najhoršie obišla mladšia dcéra. V dôsledku zranenia stratila veľa krvi. Niekoľko dní bola veľmi slabá a predovšetkým psychicky to všetko veľmi zle znáša.

"Tu sa on určite nevráti," hovorí jej matka a vysvetľuje, že v ich dome by sa odteraz za Lacovej prítomnosti báli všetci zaspať.

"Ktovie, čo by ho mohlo ešte pochytiť. Čo nespravil teraz, dokončil by inokedy... Nemôžme to dopustiť," tvrdí pani Elena. Dodáva, že toto rozhodnutie je predovšetkým pre dobro ich mladšej dcéry, ktorá je z udalosti šokovaná.

"Lívia je prváčka na SPŠ hutníckej v Košiciach a je to dobrá žiačka, nechceme, aby sa to na nej nejako odrazilo. Do tohto domu preto zať viac nevstúpi," uisťuje nás.

Vzápätí však poznamenáva, že ak by sa jej staršia dcéra rozhodla mužovi odpustiť a chcela by s ním žiť, nebude jej v tom brániť.

"Je to jej život," dodáva.

Judita však sama pochybuje, že by to bolo možné. Na otázku, čo bude ďalej, hovorí trochu rozpačito:

"Počkáme na súd a uvidíme. No asi rozvod."

Nevie, prečo sa to muselo stať, netuší, čo bude ďalej. No isté je, že šestnásťmesačný Lacko otca tak skoro neuvidí. Mladému mužovi bolo totiž vznesené obvinenie pre trestný čin pokusu o ťažké ublíženie na zdraví a keďže bol v súvislosti so spomínanou dopravnou nehodou v podmienke, bol rozhodnutím súdu v pondelok vzatý do väzby. Na návrh vyšetrovateľa sa podrobí psychologickému vyšetreniu a vyšetreniu závislosti na alkohol, pričom sudca môže prípadne rozhodnúť i vyšetrení duševného stavu. Ak sa ukáže, že je muž psychicky v poriadku, zodpovedať sa zo svojho neuváženého konania bude musieť pred súdom - ak nie je duševne v poriadku, bude sa musieť liečiť...

"Neviem, prečo tak nenávidel môjho otca. Jednoducho nemal rád celú moju rodinu. Ktovie, kde to pramenilo, nemal na to bezprostredný dôvod. Možno to bolo tým, že sám nemal rodinu. Matka i otec mu pomreli, so súrodencami sa nestýkal," premýšľala pri našej návšteve v Janíku nahlas Judita.

Dozvedeli sme od nej, že jej manžel to nemal v živote ľahké. Matka mu umrela, keď mal šestnásť, s otcom si veľmi nerozumel. Vychovával sa vlastne sám a veľa lásky si v živote neužil. Žiaľ, šancu vytvoriť si rodinné zázemie niekde inde a žiť šťastne so svojou rodinou, premrhal...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.