tréner zdolaného bratislavského Interu Jozef Bubenko. A týchto desať slov plne postačilo na vyjadrenie celkového dojmu zo zápasu 1. FC Košice - Inter Bratislava, po ktorom vďaka víťazstvu 3:1 v 20. kole najvyššej slovenskej súťaže vystriedali domáci hostí na čele ligovej tabuľky.

Postačilo, pretože dejová zápletka podtatranského šlágra bola na hru hier až príliš jednoduchá:

I. dejstvo - štvrťhodinka zaujímavého futbalu pred peknou návštevou s vedúcim gólom Interu a vyrovnávajúcim gólom 1. FC;

II. dejstvo - útlm futbalových aktivít na nezáživný polhodinový pohyb hráčov oboch mužstiev i lopty medzi dvoma šestnástkami s výnimkou ďalekonosnej strely Záteka v nadstavenom čase pred prestávkou;

III. dejstvo - trojminútový futbalový prejav košického tímu s pekným druhým gólom v Hýllovej sieti;

IV. dejstvo - v zostávajúcich viac než štyridsiatich minútach jalová územná prevaha Interu na polovici brániacich sa tigrov bez streleckých príležitostí s výnimkou neodpískaného pokutového kopu za stiahnutie Krejčího v gólovej šanci a záverečným knokautujúcim inkasovaním do vlastnej siete.

To bolo všetko, čo sa počas striedania stráží na vrchole Mars superligy v prebiehajúcej jarnej časti sezóny v košickom Čermeli odohralo.

Odtienky rozporuplnosti v sympatickom vystúpení sklamaného trénera Interu

Najsympatickejším momentom na vystúpení očividne sklamaného kormidelníka žlto-čiernych Jozefa Bubenka na pozápasovej tlačovej konferencii bolo, že sa ani slovkom nezmienil o neodpískanom pokutovom kope za faul na Krejčího po závare v 75. min., keď na ukazovateli skóre svietil stav 2:1 v prospech domácich. Akoby si plne uvedomoval, že jesenné víťazstvo Interu 2:1 na Pasienkoch sa zrodilo najmä vďaka jedenástke za nafilmovaný pád Szilárda Németha v pokutovom území Košičanov. Návrat Jozefa Bubenka k jeho starému a dobre známemu futbalovému nadhľadu (po čudných vyjadreniach k ružomberskému terénu a podstatne menej čudných výhradách voči pokutovému kopu Slovana v bratislavskom derby) potešil. Nič to však nemení na otázke, čo vlastne rozhodca Jekkel v 75. min. odpískal, keď sa v pokutovom území domáceho 1. FC kopal trestný kop proti Interu?

Po vyššie citovanom desaťslovnom zhodnotení zápasu dostal tréner Bubenko otázku Korzára: "Čomu pripisujete skutočnosť, že napriek výraznej územnej prevahe v druhom polčase od stavu 1:2 z vášho pohľadu si Inter s výnimkou závaru v 75. minúte nedokázal vypracovať žiadnu výraznejšiu šancu?"

Jozef Bubenko odpovedal: "Prístupu obidvoch mužstiev k hre. Podali sme široko-ďaleko náš najslabší výkon. Svoje mužstvo som nepoznával. Výsledok ma ani tak nemrzí, pretože v Košiciach prehrať môžeme. Rozlaďuje ma však spôsob prehry a postoj našich hráčov k hre, pohybu. Prehrať sa dá po poctivom výkone, na ktorom musí byť poznať, že mužstvo chce. My sme však nevyužili ani psychologickú výhodu po rýchlom strelení gólu a mne bolo už v 5. minúte jasné, že Košice zápas zvrátia."

Nad týmito slovami sa hodno pozastaviť. Vnútroklubový tlak na trénera mužstva, ašpirujúceho na titul, musí byť zrejme extrémne veľký, pretože označiť výkon Interu za široko-ďaleko najslabší bez poctivého chcenia rozhodne nezodpovedá utorňajšej skutočnosti. Mužstvo chcelo, bojovalo a hralo. V porovnaní s jesenným vzájomným meraním síl na Pasienkoch (Inter vyhral 2:1) podali žlto-čierni neporovnateľne lepší výkon, pretože doma na Košičanov herne nestačili, kým v Čermeli udávali tón oni! O ich prehre rozhodla nekoncentrovanosť po návrate zo šatní (v kombinácii s taktickou nezrelosťou ligového zelenáča Gašpara, ktorý namiesto priestorového pokrytia Ljubarského sa rozhodol vypomôcť dvojici Pinte - Kratochvíl v bežeckom súboji s osamoteným Jamborom pred druhým gólom) a neschopnosť vypracovať si šancu v prehustenom priestore, plnom brániacich Košičanov pred Semanovou svätyňou.

O tom, že žlto-čiernych ich rýchle vedenie namiesto nečakaného povzbudenia šokujúco zaskočilo, svedčí Bubenkova odpoveď na ďalšiu otázku z radov novinárov, či po vedení 1:0 nastali nejaké korekcie v ich taktických zámeroch: "My sme sa k svojim zámerom ani nedostali. Chceli sme hrať to, čo v Trnave, kde sme vyhrali 2:0. To znamená chodiť do agresívneho pressingu a vytvárať sústavný tlak na súperových hráčov. Po našom vedení nebol daný žiadny taktický pokyn stiahnuť sa pred vlastnú šestnástku."

Z týchto vyjadrení s odtienkami rozporuplnosti vyplýva, že tréner Bubenko sa so svojimi zverencami potrebuje vysporiadať najmä s jednou zásadnou skutočnosťou. Z mužstva, ktoré vyhrávať MÔŽE, sa stal všetkými sledovaný ašpirant na titul a ten zbierať potrebné body MUSÍ. Vo všetkých troch jarných zápasoch, v ktorých Inter stratil dohromady 7 bodov (Ružomberok 1:1, Slovan 1:1, 1. FC Košice 1:3) a prišiel o vedenie v tabuľke, Bubenkov mančaft vyhrával 1:0...

Muž z lavičky (so šéfom na tribúne) bodoval aj po zisku troch bodov v zápase

Otočenie vývoja dôležitého zápasu z nečakaného stavu 0:1 na konečné víťazstvo svedčí o bojovnom duchu v košickom mužstve. Keďže 1. FC Košice je jedným z najvážnejších kandidátov na reprezentáciu slovenského futbalu v pohárovej Európe 2000/2001, otázka Korzára trénerovi mužstva Ladislavovi Molnárovi, ktorého trénerský šéf Ján Kozák naďalej nútene sedel na tribúne, znela: "Napriek tomu, že význam tohto stretnutia bol dlhodobo známy, vaše mužstvo inkasovalo veľmi rýchly prvý gól. Čo zapríčinilo takýto nepriaznivý začiatok?"

"Počiatočná strata koncentrácie. Osobne som sa bol pozrieť na bratislavské derby, ktoré potvrdilo, že Inter si veľmi dáva záležať na štandardných situáciách. Napriek tomu, že sme to hráčom prízvukovali, hneď pri prvom rohovom kope urobili dve chyby po sebe. Centrovaná lopta bola podbehnutá brankárom, po odraze od brvna nedostatočne odhlavičkovaná a Peter Németh trafil. Mal ho kryť Jožo Kožlej, ktorý vtedy zaspal a keď mužstvo takýmto spôsobom zaváha, skúsenejší protivník to dokáže využiť," znela Molnárova odpoveď.

Po pochválení svojho mužstva za úspešný zvrat v súboji s kvalitným súperom, ktorý zabezpečil zvýšenie košického konta o tri body, Ladislav Molnár zabodoval navyše ešte jedným pozoruhodným názorom: "Po zápasoch Interu so Slovanom a nášho mužstva v Dunajskej Strede som si pozorne prezrel slovenskú tlač a dovolím si povedať, že novinári uškodili mužstvu Interu. Označili ho za najlepší tím v lige a náš výkon na Žitnom ostrove negovali. Je to choroba slovenských hráčov, ktorí si po jednom vydarenom zápase začnú o sebe myslieť, akí sú perfektní. Vysokým stupňom profesionality je predsa dokazovať to z kola na kolo."

V tomto názore Ladislava Molnára plne podporil aj Jozef Bubenko: "Neverím, že Inter je najlepším mužstvom ligy. Súhlasím s tým, že náš výkon v stretnutí so Slovanom novinári precenili. Po zápase som hráčov poriadne kritizoval, pretože v Trnave sme hrali omnoho lepšie a kvalitnejšie. Pohľad trénera a novinára na kvalitu hry sa však často rozchádza."

Nuž, ak to bolo naozaj myslené v tom zmysle, že novinárska klubistická servilnosť v psychologickom štýle českého filmu "Čas sluhov" slovenskému futbalu nesmierne škodí, potom klobúk dolu. Zostáva len dúfať, že išlo o úprimne vyjadrené názory, pretože fyzický útok na neservilne zmýšľajúceho a pracujúceho športového redaktora priamo na novinárskej tribúnke štadióna v Čermeli počas zápasu 1. FC Košice - Dukla Banská Bystrica takmer spred dvoch rokov stále nie je oficiálne ukončený.

A ako by mohol vyzerať neservilný pohľad na predvčerajší zápas 1. FC Košice - Inter Bratislava? Keď si uvedomíme posledné výsledky, ktoré tieto mužstvá dosiahli v pohárovej Európe (1. FC Košice - FC Liverpool 0:3 a 0:5, Inter Bratislava - FC Nantes 0:3 a 0:4), slovenská verejnosť by rada uverila, že oba kluby spolu s celou ostatnou marssuperligovou elitou sa vo všetkých ďalších zápasoch nespreneveria zásade "Radšej si čestne vybojovať účasť v Pohári UEFA, ako s podporou zákulisnej moci čiernych peňazí štart v kvalifikácii Ligy majstrov."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.