Okresného súdu Košice II dvadsiatnici Marek a Adrián. Ich spoločný kamarát Kamil mal na pojednávaní úlohu svedka. Prvých dvoch prokurátor obžaloval z trestného činu lúpeže, ktorej sa dopustili so zbraňou. Nešlo o pištoľ, ale o plochý kus železa...

Poďme však pekne po poriadku. Ako prvý dostal slovo Marek J.: "Hneď na začiatku chcem zdôrazniť, že som kamarát s Kamilom, ktorý je nevlastný syn poškodeného Michala L. Dobre poznám aj jeho mamu, pretože som k nim chodil a keď bolo treba, nerobilo mi problém im s niečím pomôcť. Tak to bolo aj 17. októbra 1998, keď som na požiadanie Kamilovej mamy pomáhal jej synovi nosiť zemiaky. V ten istý večer som zašiel do pohostinstva Iskra, kde pracuje Kamil. Sedel som pri stole so spoluobžalovaným Adriánom, keď tam prišiel Michal L. Rozprával sa s Kamilom a z jeho reči som usúdil, že má vypité. Kamil chcel, aby mu zaplatil pivo a on to urobil. Keď otvoril peňaženku, Adrián kopol do stoličky a očami mi naznačil, aby som zistil, koľko peňazí má v peňaženke. Potom, pohybom ruky naznačoval, že by sme ho mohli okradnúť". Marek zdôraznil, že s čímsi takým, ako je okradnúť kamarátovho, i keď nevlatného otca, nesúhlasil. Jeho pozornosti však neušlo, že pán Michal si pri výčapnom pulte objednával alkohol. To preto sa vraj nečudoval, keď za ním prišiel Kamil a požiadal ho, aby odprevadil jeho otca domov, lebo je opitý. Súhlasil, veď tí dvaja bývali, čo by kameňom dohodil. Marek chytil pána Michala L. okolo pliec a vybral sa s ním von. Tam sa k nim pridal aj Adrián, vraj ide s nimi a potom na autobus, aby sa zavčasu dostal domov.

Verzie o tom, ako dopadlo odprevádzanie podnapitého muža sa rôznia. Inak ho opisujú obžalovaní, inak poškodený: "V ten deň som bol na Blšáku, kde som si dal urobiť petlicu na pivničné dvere. Večer, keď som sa zastavil v pohostinstve Iskra, kde pracuje môj nevlastný syn Kamil, som mal preto pri sebe kus železa. Bolo zabalené v igelitke... Kamil mi kúpil pivo a borovičku, ktoré som vypil a potom som sa chvíľu pozeral, ako hrá automaty. Nebavilo ma to a tak som sa rozhodol, že pôjdem domov. Vtedy syn povedal, že ma odprevadí jeho kamarát. Ja som s tým nesúhlasil, pretože som nebol taký opitý, aby som potreboval pomoc. Do vchodu bloku som vošiel sám a tam ma dobehol Marek J. Vytýkal mi, že vraj je v kočikárni neporiadok. Zišiel som dole, že sa pozriem, či je to tak, ako hovorí a cestou som mu povedal, že jeho do toho nič nie je, keď tam nebýva. Vtedy mi Marek vrazil päsťou medzi oči... Šiel som k výťahu, keď sa do dverí postavil Adrián Z., ktorý ma napadol a pýtal odo mňa peniaze. Povedal som mu, že žiadne nemám a vtedy ma trikrát kopol do bucha... Marek stál pri ňom a keďže ma bili, vybral som železo, ktoré som niesol, že sa s ním budem brániť," líčil okolnosti napadnutia Michal L. Vysvetlil tiež, ako sa jeho železo dostalo do rúk protivníka teda, že Adrián mu ho vytrhol z ruky a udrel ho ním po hlave. "Zaliala ma krv. Po nejakom čase som sa prebral a videl som Adriána, ako uteká dole schodmi. Doma som zistil, že mi chýba obrúčka, tranzistorové rádio a peniaze. Spolu mi spôsobili škodu 4303 korún," doplnil svoje rozprávanie Michal L.

"Som šokovaný z toho, čo tu povedal. Vôbec to tak nebolo. Keď sme odchádzali z pohostinstva, Kamil povedal, že zatelefonuje svojej mame, aby otca čakala. Ako som povedal, šiel s nami aj Adrián. Boli sme už pred bránou, keď sa mi na topánke rozviazala šnúrka. Zastal som, aby som si ju zaviazal a Adrián zostal pri mne, zatiaľ čo pán Michal vošiel do vchodu bloku. Nasledovali sme ho a ja som si všimol, že sa tam niečo zmenilo. Pýtal som sa ho, či vymenili zárubňu. On však začal byť agresívny. Vyskakoval na mňa, kričal, čo sa do neho starám a chytil ma pod krk... Nahnevalo ma to, spýtal som sa ho, či to mám za to, že mu pomáham a dal som mu facku. Vtedy k nemu priskočil Adrián a udrel ho trikrát päsťou do tváre. Poškodený stál, ustupoval a vytiahol železo... Adrián mu ho vytrhol a udrel ho ním po hlave. Nepáčilo sa mi to, vyčítal som mu, prečo to robí a vtedy sa zahnal aj na mňa. Ušiel som... Počul som, že Kamilova mama kričí moje meno, ale nerozumel som, čo hovorila, pretože som bežal," predložil súdu svoju verziu obžalovaný Marek. Z jeho výpovede okrem iného vysvitlo, že ho o čosi neskôr dobehol Adrián. "Vyhrážal sa mi bitkou, že ak z toho niečo bude a ja pred policajtmi spomeniem jeho meno, zbije ma a dopichá môjho brata. Sľúbil som mu, že nič nepoviem".

Marek sľub dodržal. Šesť dní prežíval muky a čakal, že si po neho prídu policajti. Tí však nechodili a tak šiel za nimi on. Na kriminálke ho vypočuli a o čosi neskôr rozhodol sudca o jeho vzatí do vyšetrovacej väzby. Marek o Adriánovi mlčal a tak bol z lúpeže obvinený len on sám. Kalich jeho trpezlivosti a obetovania samého seba pretiekol, keď sa dozvedel, že Adrián sa z neho smeje a vystatuje sa, že za to čo urobil, pyká Marek. Vo väzbe nemal čo stratiť a nemusel sa Adriána báť. Zmenil svoju výpoveď v tom zmysle, ako vypovedal pred súdom.

Adrián Z. však svoju účasť na lúpeži jednoznačne poprel aj napriek tomu, že ho z nej usvedčoval nielen spoluobžalovaný, ale aj poškodený. "Ja som do bloku s Michalom L. vôbec nešiel. Odišiel som na autobus a až neskôr som sa dozvedel, že Marek je vo väzbe. Neviem si vysvetliť, prečo až po dvoch mesiacoch povedal, že ja som poškodeného prepadol. To nie je pravda," nechal sa počuť počerný muž. Do tejto nejasnej situácie veľa svetla nevniesol ani Kamil, syn poškodeného. Ten dal za pravdu obžalovanému Marekovi, keď potvrdil, že otec nevedel vstať zo stoličky, pretože bol opitý. To bol dôvod, prečo vraj požiadal Mareka, aby ho odprevadil domov. Ako povedal, pozeral za nimi a videl, že s nimi ide aj Adrián... Tento svedok toho povedal viac, ale medzi jeho výpoveďami z prípravného konania a pred súdom boli rozpory, ktoré nevedel vysvetliť. Pred mužmi v talároch defilovalo ešte viacero svedkov. Uprostred tohto týždňa predseda senátu vyhlásil dokazovanie za skončené. Po záverečných rečiach a následnej porade mužov v talároch, zaznel verdikt, ktorým súd uznal obžalovaných vinnými z trestného činu lúpeže. Marekovi J. vymeral 2 roky nepodmienečne a Adriánovi Z., ktorý lúpil so zbraňou v ruke, naparil 5 rokov basy. Keďže ani jeden z nich nebol doteraz trestaný, pre výkon trestu ich súd zaradil do prvej najmiernejšej- nápravnovýchovnej skupiny.

Rozsudok nie je právoplatný.