superpodnikateľov z dielne bývalého mocipánstva pri korunovom výpredaji ekonomiky. Mafia by ho ani vlastne nemala o čo obrať. Mal neveľkú dielničku na opravu elektrospotrebičov. Zamestnával zopár ľudí. Nič zvláštne. Skôr živnostník ako podnikateľ, jazdiaci na starom Fiate 127.
Očitý svedok videl asi o pol ôsmej večer na ceste v Detve odstavenú bielu Ladu. Všimol si, že na sedadlách nikto nesedí, ale nemohol vylúčiť, že v aute niekto ležal na podlahe. Po chvíli, pred týmto autom, krížom cez cestu, zastavilo ďalšie auto. Z neho vystúpil pán S., ktorého svedok dobre poznal. Prišiel k ľavým predným dverám Lady. Dvere sa ihneď otvorili. Počul nejaký krik. Ako akeby sa hádali dve osoby. Potom zazneli tri výstrely. V tesnom slede dva a za nimi, neskôr, tretí. Pán S. cúval od auta, potom spadol na zem. Biela Lada obišla auto pred ňou a zmizla v diaľke. Svedok si stihol všimnúť len časť poznávacej značky bielej Lady. Vyzeralo to na okres Lučenec.
Tri guľky kalibru 7,65 milimetra z krátkej strelnej zbrane zasiahli Milana S. do hrudníka, brucha a stehna. Bol de facto namieste mŕtvy.
Bolo to nepochopiteľné. Páchateľ sa pravdepodobne predtým vlámal do Fiata podnikateľa Milana S. Ukradol, čo sa týka hodnoty, smiešnosti. Najvzácnejšou ukradnutou vecou bola akumulátorová vŕtačka Black an Decker za asi dvaapoltisíca korún. Okrem toho zmizol digitálny merací prístroj za tisícpäťsto korún. Celková škoda spôsobená krádežou nepresiahla päťtisíc. Podnikateľ pravdepodobne zazrel páchateľa a pokúšal sa ho prenasledovať. Ale, preboha, kto by strieľal na človeka kvôli krádeži v hodnote ani nie päťtisíc korún?
Bola to záhada. A záhadou zostávala veľmi dlho. Až do 2. marca 1999.
Asi od marca 1998 sa na Podpoľaní začali vo veľkom vyskytovať krádeže v rekreačných chalupách a chatách. Neznámy páchateľ ich zvyčajne úplne vybieli, čo znamenalo, že musel mať auto. Bral všetko. Matrace, spacie vaky, elektroniku. Z jadnej chalupy dokonca okrem iného zmizla stavbárska miešačka a 60 metrov štvorcových obkladu z červeného smreka. Polícia mala poplach. Skúste však strážiť chaty a chalupy roztrúsené na toľkých kilometroch štvorcových! Vlani, 2. marca, ale úspech predsa len prišiel.
Obchôdzkári, podpráporčík a strážmajster polície, vtedy začínali službu o ôsmej večer. Asi o štvť na desať si všimli, že v chate medzi Hriňovou a Detvianskou Hutou, sa svieti. Odstavili auto a išli k chate. Spozorovali, ako od chaty utekajú na opačnú stranu, smerom od nich, dve postavy. Pokúsili sa im nadbehnúť cestu, osoby sa rozbehli zase smerom k chate. Bol čas sa predstaviť: Tu polícia, v mene zákona, stojte! Osoby nereagovali. Použili varovný výstrel do vzduchu. Jedna postava zostala ležať na zemi. Ležiaceho muža zaistil strážmajster. Podpráporčík sa pustil za druhým unikajúcim. Bol za ním asi dvadsať metrov a znovu ho (v zmysle policajných predpisov, žiaľ, pre policajta často veľmi nepraktických) vyzval: Stoj, lebo strelím! a vystrelil do vzduchu.
Muž sa otočil. Popráporčík začul výstrely a zbadal plamienky zábleskov. Neznámy po policajtovi strieľal! Tri, možno štyrikrát. Policajt zaľahol do snehu a strieľal tiež. Mieril na nohy. Ozvala sa streľba aj z druhej zbrane. To strieľal jeho kolega. Policajti vyviazli bez zranenia. Ale strelec ušiel.
Druhý však zostal. To bolo podstatné. Odviezli ho na obvodné oddelenie polície v Hriňovej. Zistili, že sa volá Ján K. (1959). Neskôr vypovedal, že ten istý deň, asi o siedmej večer, prišiel za ním známy Ladislav V. a opýtal sa ho, či si nechce privyrobiť. Aby s ním išiel vykradnúť jeden rodinný dom. Nechal sa nahovoriť. Ladislav V. ho odviezol k domu na bielej Lade. Keď chceli odniesť tašky s nakradnutými vecami, prekvapili ich policajti. On po výzve a varovnom výstrele radšej zostal stáť. Keď počul ďalšie výstrely, nie zo strany policajtov, zostal vraj ako zamrazený. Tvrdil, že keby dopredu vedel - Ladislav V. má pištoľ a bude z nej dokonca aj strieľať, určite by s ním kradnúť nešiel (Jána K. už odsúdili, Okresný súd vo Zvolene mu vymeral šesť mesiacov nepodmienečne a trest si už aj odpykal).
Miesto činu si polícia dobre ohliadla. Našli šľapaje od topánok smerom k miestej komunikácii. Tam policajný pes stratil pachovú stopu a pokračovala odtiaľ stopa po pneumatikách auta. Na stope našli aj krvavé fľaky. To prezrádzalo, že policajti mali lepšiu mušku ako páchateľ. A čo bolo veľmi dôležité, našli aj tri prázdne nábojnice kalibru 7,65 milimetra.
Ešte ten istý večer si boli "kukláči" doma vyzdvihnúť Ladislava V. Mal zranenú nohu a krk. Policajti teda skutočne nemierili zle. Vypovedal asi toľko, že vlámačku nenaplánoval on, ale mu ju navrhol Ján K. Išli tam jeho autom, bielou Ladou. Po vlámaní sa ich prekvapili policajti. Ján K. zostal stáť, on utekal. Pocítil bolesť v chrbte a nohe, ale aj tak utekal až k svojmu autu. Nasadol a išiel domov, do Lučenca. Doma si z krku a nohy vybral guľky a sám sa ošetril. Vraj chcel ísť na políciu sám, hneď na druhý deň, ale necítil sa dobre, mal horúčky, potreboval sa preliečiť. V žiadnom prípade na nikoho nestrieľal, pištoľ nemá ani ju nikdy nevlastnil!
Kto teda strieľal na policajtov?
To už on nevie...
V jeho dome a priľahlých priestoroch našli vzduchovú pušku prerobenú na malokalibrové náboje, rôzne náboje, výbušky, ba i bleskovicu, tzv. bigfordovu zápalnicu. Pištoľ sa nájsť nepodarilo. Našli u neho ale merací digitálny prístroj, ktorý svedkovia bezpečne poznali ako majetok podnikateľa Milana S. Spoznali aj ďalšie veci.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v B. Bystrici obžaloval Ladislava V. (1952) z Lučenca zo spáchania trestného činu vraždy v úmysle zakryť iný trestný čin a ďalších trestných činov, okrem iného falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, útoku na varejného činiteľa so zbraňou a nedovoleného ozbrojovania. Ak by ho uznali vinným podľa obžaloby, hrozí mu trest straty slobody na dvanásť až pätnásť rokov, prípadne aj trest výnimočný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
