považovala za dobrú prípravu na príjímačky", začína svoje rozprávanie Zuzana, 20 ročná rodáčka z Košíc. Situácia sa však nevyvíjala celkom podľa jej predstáv. Na školu v Prešove ju neprijali, a tak neváhala, keď jej príbuzní ponúkli možnosť študovať ekonómiu na univerzite v meste Marburg, ktoré sa nachádza v spolkovej krajine Hessen. Po približne dvoch rokoch sa už prispôsobila novému prostediu a žije život nemeckého vysokoškoláka. Je podobný alebo úplne odlišný v porovnaní s tým u nás? Viac nám o ňom prezradila táto sympatická dievčina.
"Štúdium si platím sama. Pracujem ako hosteska na rôznych veľtrhoch a výstavách. Platia tu veľmi dobre. Dve výstavy a mám pokryté výdavky na semester. Lenže pravdupovediac, nemusím platiť za ubytovanie a stravu, pretože to všetko mi poskytuje rodina." Ako sme sa dozvedeli priemerné mesačné náklady študenta sú 1000 DEM. Zahŕňajú ubytovanie na internáte, stravu, školné, povinné poistenie, cestovné a nejaký ten groš na zábavu.
"Veľa vysokoškolákov pracuje, najčastejšie v baroch. Privyrábajú si, aby mali viac vreckového, alebo aby pokryli iné výdavky. Za hodinu sa priemerne zarába asi 15 mariek. Pre predstavu, kino stojí 10 až 17 mariek, fľaša šampanského 16, dvojlitrová krabica džúsu 1 až 2 marky. Štát im vychádza v ústrety, tak že im po skončení kalendárneho roka vracia dane. Každý pracujúci študent totiž odvádza sedempercentnú daň. V januári vyplní potrebné tlačivá a môže požiadať o jej vrátenie. Výborný systém je zavedený aj pre cestovné. Po zaplatení školného na semester, asi 200 mariek, získate študijný preukaz, vďaka ktorému možno v celom Hessene cestovať metrom, autobusom alebo vlakom zadarmo", tvrdí Zuzana.
V univerzitnom mestečku Marburg žije asi 80000 ľudí, z toho asi 20000 predstavujú študenti. Pomerne veľa ich pochádza zo zahraničia. "Cudzinci bývajú väčšinou v univerzitnom komplexe. Na internátoch sa skoro každý deň robia party, takže viem ako to tam vyzerá. S vybavením košických internátov je to neporovnateľné. Každý má vlastnú izbu, všetko je udržiavané a útulné. Stále sa tu niečo deje a asi dvakrát týždenne sa organizujú univerzitné večierky. Nemeckí vysokoškoláci s veľkou obľubou usporadúvajú domáce party, radi chodia do kina. Divadlo akoby ani nepoznali. Šport je dosť drahým špásom. Pravidelné návštevy fitness centra, tenisových a squashových kurtov si doprajú len tí solventnejší. Zaregistrujú sa v športových kluboch, zaplatia členské, a potom majú vstup do športového centra zadarmo. Navyše tieto centrá sú len vo väčších mestách, takže je nutné dosť cestovať", hovorí Zuzana o mimoškolskom živote v Nemecku. Koľko voľného času vysokoškoláci majú? Závisí to vo veľkej miere od nich. Každý si zostavuje rozvrh sám na začiatku semestra. Prednášky a cvičenia sú nepovinné, ako sme sa však dozvedeli, cvičenia sú dôležitou súčasťou prípravy na skúšku. Na cvičeniach aj prednáškach je spolu asi 300 až 400 ľudí, takže ak občas vynecháte nik si to nevšimne. Všetko je na vašej uvedomelosti. Štúdium sa delí na dve časti. Základnú (obdoba bakalára u nás) a hlavnú. V prvej fáza je nutné zložiť 9 skúšok a závisí od vás (prípadne od vášho konta), či to potrvá 3, 5 alebo 10 rokov. Štandardné je zvládnuť základ za 3 roky a približne ďalšie dva trvá kým sa stanete diplomovaným ekonómom.
"Niečo ako zápočet tu nepoznáme. Po skončení trojmesačného semestra sa asi dva týždne skúša. Na každý predmet je vypísaný jeden termín a ten, kto má záujem, príde na skúšku. Na Slovensku je to z tohto hľadiska lepšie, lebo si študent môže prispôsobiť termíny a má na skúšky viac času", hodnotí Zuzana skúšobný systém.
Väčšina z nás istotne pozná nekonečné rady vo Vedeckej knižnici, kde sa nakoniec dozviete, že skriptá sú rezervované na pol roka dopredu. Súčasťou života slovenského vysokoškoláka je aj behanie po obchodoch, počas ktorého pri pohľade na cenovky kníh prudko ovísajú sánky. Ako je to na univerzite v Marburgu? "Knihy sú drahé. Ja si ich väčšinou kopírujem. Niečo sa dá zohnať aj v školskej knižnici, no nie nadlho, lebo knihy slúžia potrebám všetkých študentov. Veľmi praktické je, že ak prednášajúci vydá vlastné skriptá, sú aj v školskej databáze a možno si ich vytlačiť na počítači. Podobne je to aj s prednáškami a cvičeniami", približuje situáciu Zuzana.
Prijatie na univerzitu v Nemecku nie je pre domácich takým intenzívnym konkurenčným bojom schopností (alebo iných prostriedkov?) ako u nás. Ak absolvujete maturitnú skúšku s priemerom do 1.5, automaticky si môžete vybrať univerzitu. Ak je váš priemer 2.0, na prijatie si počkáte rok, ale potom už ide všetko hladko. Situácia zahraničných záujemcov je o niečo komplikovanejšia. K najzákladnejším podmienkam však patria znalosť Nemčiny, víza a maličkosť - 1000 DEM na mesiac. Že je to veľa? Pri dnešnom kurze koruny stačí "len" neísť 1000-krát s priateľmi na kávu a máte na mesiac štúdia v Nemecku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
