premiér Dzurinda, sa ukáže nesporným prínosom. Ako taktne pripomenul chargé d'affaires USA Douglas Hengel, dokonca všestranným - pre samotné VSŽ, mesto Košice, Slovensko i USX Corp., ktorá je vlastníkom US Steel. To sa dá vecne hladko vyargumentovať, momentálne však prevažujú pochybnosti a otázniky.
Predovšetkým, Memorandum o porozumení je iba úplným začiatkom, meritórne rokovania iba majú nasledovať. Budú to mesiace tvrdých jednaní s ľuďmi priamo z US Steel, v rámci ktorých sa môže vyplaviť tisíc a jeden zradností. Prehľad o nich má dnes asi iba jeden muž - Gabriel Eichler. Nezabúdajme, že ten nereprezentuje ani predávajúceho, ani kupca, ale vybrali si ho veriteľské banky, teda subjekty, pre ktoré je veľmi dôležitá dohoda - nie však už jej výhodnosť pre ktorúkoľvek zo strán. Zabúda sa na zásadnú vec: Eichlerove reči o "stabilizovanej spoločnosti" platia iba a len z jeho úst, v najužšej väzbe na trpezlivosť veriteľov, ktorí umožňujú prežitie VSŽ dobrovoľným odsúvaním splatných úverov. Ak ale US Steel detekuje čierne diery, o ktorých Eichler pomlčal, môže ešte nemilosrdne z Memoranda vycúvať.
Otázka "rezešovských" a ďalších neidentifikovaných vlastníkov je iste vzrušujúca, ale už nie taká podstatná. Je asi jedno, či držia o percento či päť tučnejší balík akcií ako štátom kontrolované subjekty. Určujúce je, že nemajú na dlhy. Veritelia i vláda môžu veru stále poslať firmu kedykoľvek do konkurzu. Schmögnerová kuloárne aj pripustila, že výška daňových dorubov závisí i od vyjednávacích pozícií US Steel (a vtedy ešte i dalších záujemcov - Ipsat a Duferco Group). Od 1.júna pritom začne platiť nový zákon o bankrote, ktorý s účinnosťou od 1. januára 2001 urobí z veriteľov skutočných pánov krachujúcej firmy, a nie prosebníkov, ako tomu bolo doteraz. Čiže ak napr. minfin vyšrubuje penále a doruby (hranicou sú nebesá), na dnešnom scenári sa zmení jediné - z Eichlera prezidenta sa stane Eichler likvidátor.
Malý Rezeš naozaj nie je ďaleko od pravdy, ak tvrdí, že "spôsob, akým sa rokovalo o prevzatí VSŽ, je škandalózny". Áno, ale ešte stále menej, než bol spôsob, akým svojho času "prevzali VSŽ" práve jeho otec, Smerek a spol. To, čo sa dnes deje, sa proste nedá vnímať vytrhnuté z kontextu celej histórie od momentu, keď už odvolaný Mečiarov kabinet v marci '94 prihral prvých 10% akcií Manageru. Isteže je v normálnom biznise ťažko predstaviteľné, aby niekto napr. predával a niekto kupoval majetok, o ktorého časť sa vedie súdny spor. Nuž čo - aká privatizácia, taká reprivatizácia. That's all.
Obchod má i svoju politicko-sociálnu dimenziu. Ak sa Orosz pohoršoval nad neúčasťou Schmögnerovej na rokovaní, pádnou odpoveďou by mu mohol byť aj citát Magvašiho, ktorý nie tak dávno (január) označil za "vrchol neprofesionality, ako niektorí členovia vlády zasahujú do záležitostí VSŽ, a týka s to aj MINISTERKY FINANCIÍ". Faktom ale je, že najvýznamnejšia investícia v histórii Slovenska (podľa J. P. Morgan Securities 125 mil. USD priamych investícií a 325 mil. USD v záväzkoch) by mala byť pokrytá celokoaličným politickým dáždnikom. Z čiste zodpovednostných dôvodov - aby sa nik nevyhováral, že u toho nebol, až o rok bude košickými ulicami blúdiť priveľa nezamestnaných. Veď podľa Eichlera sa dá súčasná produkcia VSŽ zabezpečiť s 8 000 pracovníkmi. To, samozrejme, hovorí prezident iba do zahraničných médií - pre domáce spieva svoje uspávanky ďalej. Veru tak: Nech už v Memorande stojí čokoľvek, je naivné si myslieť, že nový príchodzí zo sveta konfrontácie a biznisu, US Steel, bude práve v Košiciach zaujímať čosi iného, než racionalizácia a produktivita práce.
Napokon, tak to má byť. Dzurinda však hrá zase vabank - z posledného kola rokovaní odstavil politicky relevantných ministrov (najmä Mikloš tam v žiadnom prípade nemal chýbať), len aby sa celá paráda s US Steel spájala s ním. Než sa ale prejavia benefity amerického kapitálu (akože sa prejavia, ak niečo z celého bude), sme po voľbách. A dovtedy to bude skôr iba o pote a slzách... Ešteže bez krvi.
Peter Schutz
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
