obdivovali v rôznych kútoch Slovenska i na európskom šampionáte veteránov v Holandsku. Úvodné riadky sú o Ľudovítovi Majorošovi behajúcom dlhé roky za Lokomotívu Košice, ktorý žiaľ už nie je medzi nami. Jeho životná päť skončila 25. marca tohto roku vo veku 88 rokov.
Väčšinu svojej aktívnej bežeckej činnosti absolvoval v dôchodkovom veku. Ako 20-ročný síce absolvoval svoj premiérový maratón v Košiciach, ale potom behanie kvôli vojenským peripetiám i z iných dôvodov zanechal. K opätovnému behaniu ho primäli až zdravotné problémy pri sedavom zamestnaní krajčíra tesne pred šesťdesiatkou. Odvtedy pravidelne ukrajoval kilometre v lesnom prostredí Košíc na Bankove.
Vo vytrvalostných cestných bežeckých pretekoch na Slovensku patril väčšinou medzi najstarších účastníkov a jeho vekové kategórie neboli vypisované. Napriek tomu súťažil s oveľa mladšími, pričom na väčšine podujatí pri dobiehaní do cieľa bol divákmi povzbudzovaný ako víťaz. Vytrvalostný beh propagoval aj medzi fanúšikmi futbalu, keď behom na dráhe vypĺňal prestávky zápasov Lokomotívy Košice. Ako 79-ročný zabehol v roku 1990 košický MMM. Vo veteránskom veku utvoril mnoho rekordných výkonov a dodnes je držiteľom najlepších slovenských výkonov v polmaratóne v kategóriách nad 70, 75, 80 a 85 rokov. Paradoxne najväčšie úspechy dosiahol v úctyhodnom veku 85 rokov, keď pri svojich jediných zahraničných pretekoch na majstrovstvách Európy veteránov v holandskom Haagu získal dve zlaté medaily v polmaratóne (21,1 km) i v behu na 10 km. Svojou kondíciou, dobrou životosprávou a životným optimizmom bol príkladom pre mladších o desiatky rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
