Kupku sa pod záštitou Spolku slovenských spisovateľov majú teraz Prešovčania každý mesiac možnosť osobne stretnúť s niektorou z významných osobností slovenskej literatúry. Kým minulý mesiac vyvolal značný záujem jeden z najpopulárnejších súčastných slovenských spisovateľov, autor knihy The Rivers of Babylon, Peter Pišťanek, túto stredu patrila pozornosť návštevníkov básnikovi, prekladateľovi, literárnemu vedcovi, kritikovi a pedagógovi na Univerzite Komenského v Bratislave, profesorovi Valérovi Mikulovi.

Prevažne študentské publikum sa mohlo dozvedieť, že Valér Mikula nekritizuje poéziu, ktorej nerozumie, tiež verí, že o literatúre treba rozprávať zrozumiteľne a navyše, myslí si, že Peter Pišťanek je obeťou svojho sebavedomia. Ako sa díva na literatúru a peniaze a aký je jeho postoj k takzvaným bestsellerom, bola prvá otázka, ktorú sme Valérovi Mikulovi položili.

- Nemôžem tieto veci apriórne odsúdiť, veď niekedy majú komerčný úspech aj dobré knižky. Bola by teda chyba zaujať jednoznačné stanovisko. Samozrejme, knihy od autorov ako Daniela Steelová, kde je všetko vyrátané na efekt, neobľubujem. Ľutujem však čitateľov, čo v literatúre hľadajú to, čo vedia, že tam nájdu. Veď je to nezaujímavé. Literatúra je tu predsa na to, aby nás prekvapila, aby nám povedala o čom ešte nevieme a preto som len rád, keď sa začne vo veľkom náklade vydávať kniha, ktorá má aj umeleckú hodnotu.

V čom vidíte poslanie literárnej kritiky dnes?

- Po novembri 1989 sme sa ocitli v novej spoločenskej situácii. Zaplavilo nás zrazu množstvo nových vecí. Je dôležitejšie upozorňovať na to, čo je hodnotné. Kritika by preto mala pomôcť čitateľovi orientovať sa vybrať si to čo skutočne stojí za to si prečítať. Záporná kritika je dnes už zbytočný luxus.

Môžete porovnať literatúru za socializmu a teraz a takisto aj jej kritiku?

- Niektorí chcú tie veci zmiešavať a tvrdia, že kedysi bol diktát ideológie, dnes je diktát peňazí. No literárna tvorba je jednou z najslobodnejších aj preto, lebo tam jednoducho nepotrebujete mimoriadne finančné prostriedky. Ak chcú filmári natočiť film, musia mať peniaze, ale v literárnej tvorbe to určite neplatí a je len alibizmom zo strany niektorých autorov, keď tvrdia, že bez peňazí sa nedá písať. Dnes panuje sloboda vyjadrenia, ale tak sa mi zdá, že ľudia si to stále ešte málo vážia. Pre niektorých dokonca s odstupom času dostáva totalita ružové zafarbenie len preto, že mali zopár sociálnych istôt.

V diskusii ste poznamenali, že jeden nádejný literárny kritik premrhal svoj talent na politické komentáre, aký je teda váš postoj k politike?

- Umenie a politika sú dve veci. Umenie je záležitosť jemného rozlišovania kým politika je predovšetkým demagógia, zakrývanie. A navyše, akým spôsobom sa u nás píšu politické komentáre... Politický komentár by mal byť, tak ako interpretácia umeleckého diela, analýzou, vysvetľovaním krokov a udalostí. No naši komentátori namiesto toho, komentujú a radia. To je zle pochopené remeslo. Ja politiku považujem za sféru, čo deformuje človeka. Pri politike a tiež pri biznise človek stráca slobodu. Je to nevyhnutnosť, ale každý si môže vybrať.

A čo svet médií, ktorý más dnes obklopuje z každej strany?

- Tento svet médií mi pripomína neusporiadanú záhradu, kde je veľa buriny a obyčajný človek nemá čas ani možnosti orientovať sa v nej. Preto je dôležitá úloha sprostredkovateľov, kritiky, ktorá by pomáhala orientovať sa v tej záplave informácií a vyberať to podstatné.

Aký je potom váš názor na nové možnosti internetu?

- No to je úplná džungľa. Jednak je to veľká vymoženosť pri získavaní informácií, no na druhej strane absolútny obraz nehierarchizovaného sveta.

Môže teda internet nejakým spôsobom ovplyvniť literárny štýl?

- Áno, môže ho ovplyvniť k väčšiemu nedbajstvu, pretože tu už neexistujú korekcie literárnych inštitúcií. Každý si môže napísať čo chce a ako chce, čo je rozhodne veľmi príjemné pre toho čo píše, menej už pre toho, čo tieto výtvory číta.

A čo nová literárna generácia na Slovensku?

- Páči sa mi. Spôsob slobodného života je pre ňu samozrejmý a to je najlepšia cesta ako sa dostať k lepšej budúcnosti.

Autor: Ľubica Pariláková

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.