štátneho rozpočtu očakávaných v roku 2001. "Tie problémy tu objektívne sú, ale nemyslím si že by bol priestor na ďalšie zvyšovanie daňového zaťaženia. Skôr si myslím, že treba zvýšiť efektívnosť výberu daní a upriamiť pozornosť na úspory vo výdavkoch štátu," povedal I. Mikloš.

Na druhej strane však Mikloš oceňuje, že sa o týchto problémoch začalo hovoriť už v marci a ostáva tak dostatočný časový priestor na ich elimináciu. "Ľudia skôr prijmú, ak budeme šetriť na veciach, ktoré nie sú celkom efektívne, ako keby sme znovu zvyšovali dane," tvrdí Mikloš. Priestor na šetrenie podľa neho existuje v troch oblastiach - nadmerné transfery na rôzne podporné programy, priveľká štátna správa a neefektívny sociálny systém. Medzi kritizované transfery patrili napríklad dotácie v pôdohospodárstve, v aplikovanom výskume, ale aj rad ďalších neefektívnych programov, ktoré financuje štát.

Reforma sociálneho systému je podľa Mikloša úloha pre príslušného ministra. Pripustil, že zatiaľ sa v tejto oblasti viac hovorilo, ako urobilo, dúfa však, že problémy, ktoré Slovensko čakajú v roku 2001, prinútia ministerstvo práce začať konať.

Podobne je to aj s reformou verejnej správy. Ministerstvo financií však tvrdí, že kvôli asi 2-miliardovým jednorazovým nákladom na túto reformu ju treba odložiť. "V takom prípade by sa však celkové náklady na reformu iba zvýšili," tvrdí Mikloš. Podľa podpredsedu vlády vznikol problém s rozpočtom na rok 2001 preto, že sa prijali dočasné opatrenia ako dovozná prirážka, ale nedošlo k úsporám vo výdavkoch štátu. "Dočasne sme zmiernili následky problémov, ale príčiny, ktorými sú vysoké výdavky šátu, sme neriešili," hovorí Mikloš. Podpredseda vlády si však nemyslí, že bude treba nejaký ďalší balíček ekonomických opatrení, ktorý by sa dotýkal životnej úrovne občanov. "Sú tu problémy v rozpočte štátu. Ale očakávaný rast ekonomiky ani rast reálnych miezd v roku 2001 by to ovplyvniť nemalo," povedal. Na to však bude treba, aby na znižovaní výdavkov štátu začali pracovať všetky rezorty.

To sa zatiaľ nedeje. Podľa materiálov ministerstva financií totiž všetky rezorty žiadajú viac peňazí. Ak by im ministerstvo financií vyhovelo, deficit štátneho rozpočtu by sa zvýšil z tohtoročných 18 miliárd korún na 100 miliárd. Aj bez zvýšenia však ministerstvo odhaduje deficit na 73 miliárd, čo je asi 7 percent HDP. Cieľom vlády aj NBS je udržať tento deficit na úrovni 2 percent. Ministerstvo financií preto začalo uvažovať o novej dani z prírastku majetku a o dani z motorvých vozidiel.