futbalové úspechy!
(mst)
Všetko začalo náhodným surfovaním po internetových stránkach. Tá, ktorá patrila renomovanému ženevskému denníku Sport, však musí každému vyraziť dych. Na tejto stránke sa totiž uvádza, že práve dnes mali v Ženeve definitívne podpísať zástupcovia Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a Českomoravského fotbalového svazu (ČMFS) tzv. Dohodu o definitívnom vyriešení nástupníckych práv pri predchádzajúcich úspechoch československého futbalu.
Sport naznačuje, že obe strany sa v spore, ktorý vraj prebieha od roku 1996 definitívne dohodli. Zároveň predkladá záverečné riešenie. Podľa neho sa delili nasledujúce úspešné momenty v histórii československého futbalu striebro z MS 1934, striebro z MS 1962, zlato z ME 1976, bronz z ME 1980, bronz z Európskeho pohára národov z roku 1960 (predchodca ME - pozn. red.), zlato z OH 1980 a striebro z OH 1964. Výsledok? Českej republike vraj jednoznačne pripadol úspech z MS 1934. Ďalšie striebro z Chile 1962 a bronz z Európskeho pohára národov vo Francúzsku pripadli po rokovaniach taktiež Čechom, rozhodol vraj kvantitatívny pomer českých hráčom ku slovenským. Slovenská strana získala bronz z ME 1980, olympijské zlato z toho istého roku, ako aj olympijské striebro z Tokia. Najviac ťahaníc vraj bolo okolo belehradského úspechu zlaté medaily z ME 1976 však pripadli Českej republike. Pripomeňme, že Česi už počas ME 1996 v Anglicku neskrývane hovorili o repríze spanilej jazdy spred 20 rokov. Práve informačný boom okolo 20. výročia Belehradu mal byť popudom na žalobu slovenskej strany, ktorá bola vrcholným orgánom UEFA predložená 29. februára 1997. Exekutíva UEFA však nechala vyriešenie problému na obe strany. Slovenská strana vraj v prípade Belehradu argumentovala väčším počtom Slovákov v základnej jedenástke, Česi naopak hovorili o tom, že vrcholným momentom finále medzi SRN a ČSSR bol Panenkov "dloubák".
Hovorca UEFA, Angličan Patrick Firstapril, nám tieto rezultáty potvrdil.
"Nás z UEFA však v celom spore zaujímalo len to, či obe strany zaplatili exekutíve UEFA patričné poplatky za dodatočné vystavenia potvrdení o medailových umiestneniach, ako aj za prepisy výsledkov patričných šampionátov. Podotýkam, v našom prípade len európskych."
V tejto súvislosti sme oslovili hovorcu ČMFS J. Dlhoprstého. Pán Dlhoprstý však s nami o tomto probléme hovoriť nechcel, vraj je už všetko vyriešené. Slováci by podľa neho mali byť radi, že pri týchto úspechoch vôbec boli.
"Nechceme vás vymazať z histórie. Tieto úspechy budeme prezentovať ako naše, spomenieme však aj to, že ste sa na nich podieľali," doslovne povedal J. Dlhoprstý.
Na náš argument o Slovákoch v belehradskej jedenástke hovorca ČMFS odvetil: "Pozrite, vaše a naše počty sú iné. Poviem príklad, pán Dobiáš už má české občianstvo. V roku 1976 bol síce Slovákom, bol však občanom ČSSR. Teda ako každý iný Slovák či Čech. Teraz, v čase sporu, však je Čechom. A UEFA berie do úvahy občiansky, štátoprávny princíp. Nie národnostný, to by mohli rovno chcieť medaily aj iní. Keď by Baskovia chceli medaily, ktoré vybojovali v španielskej reprezentácii Goicoechea, Arconada, hráči zo San Sebastianu a Bilbaa, mali by podľa vás nárok? A vôbec! Pozrite sa na to, čo hráme teraz my a čo vy!"
Hovorca SFZ J. Jánošíček len pokrčil plecami: "A čo my už môžeme. Chudobnému aj z hrnca vykypí. Na zasadnutí SFZ sme sa však dohodli, že našu medailovú bilanciu začneme vylepšovať už v najbližšej kvalifikácii na MS 2002. Urobili sme dôkladný teoretický plán na to, ako úspešne prejsť cez Švédov, Turkov, Macedóncov, Moldavcov a Azerbajdžancov. Tak, aby sme v Kórei a Japonsku získali striebro! Opakujem, teoretický plán máme pripravený perfektne."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
