bolo jasné, že nad budúcnosťou DU sa rozhojdali všetky hrany. Kto totiž sleduje Budaja v politike dlhšie, vie, že na málokoho sa lepí toľko najčiernejšej smoly a málokomu nevychádzajú politologické veštby spoľahlivejšie, ako práve jemu.
"Samounesenie" je stále na programe dňa a veľa na tom nezmenila ani sobotňajšia Republiková rada (RR), ktorá vyústila v parádnu roztržku (keď sa išiel voliť akýsi dočasný podpredseda - za už člena SDKU R.Kováča - Budajova frakcia opustila bojisko a už sa nevrátila). Darmo totiž bolo uznesenie predchádzajúcej RR vyhlásené za neústavné (proti stanovám), na sneme, ktorý bol zvolaný na 6.mája, sa bude tak či tak hlasovať o fúzii s SDKU, či rovno zániku DU. Skupina (asi stále väčšinová), ktorá inklinuje k SDKU, sleduje totiž zámer vziať so sebou do nového manželstva i veno vo forme straníckeho majetku.
Spor o hmotné statky má svoje suché rácio, za ktorým sa vôbec nemusí skrývať iba púha pažravosť. Majetok totiž patrí celej strane a ak ju väčšina opúšťa, je z jej hľadiska legitímne, ak sa oň uchádza. Od bohatstva, ktoré si so sebou do SDKU vezme, si napokon "harachovci" sľubujú i zhodnotenie svojej ceny voči otcom-zakladateľom okolo Dzurindu. Tento motív vidí každý, je však za ním ešte hlbší politický zámysel. V SDKU sa totiž fakticky zlejú dva personálne prúdy: Dzurindovi "kresťanskí liberáli" opúšťajúci KDH a politicky dosť ťažko definovateľná masa, prichádzajúca z DU. A avíza z krajov už signalizujú, že spolužitie týchto dvoch skupín nemusí byť veľmi mierové, keďže o pozície v druhom a treťom slede SDKU (v prvom sú už rozdané) sa zvedie nemilosrdný boj. A tu kdesi leží skryté "gros" aj dnešných pohybov v DU - rozhodovať v nominačných a volebných dostihoch, aspoň v prvej fáze existencie SDKU (do 2002), bude početnosť enkláv KDH a DU, ktoré voči sebe zostanú uzavreté.
Práve preto aj sám Dzurinda zatiaľ otvorene odmieta fúziu s DU. Masový prechod temer celej DU by totiž v nižších štruktúrach možno vystavil jeho ľudí z KDH do pozície outsiderov bez funkcií. Koncovka tohto scenára sa rysuje celkom paradoxne - DU by prakticky pohltila SDKU. Mohlo by to vyzerať až tak, že bez Budaja, Šveca a zopár ich blížnych, DU sa de facto na SDKU premenovala a vzala si k tomu z KDH nového predsedu.
V situácii, keď sa odídencom z KDH stále väčšmi javí, že kolektívny vstup DU do SDKU by v zdraví nestrávili, tlačia veru Haracha a spol. počítať aj iné alternatívy. Napokon práve Harach, ktorý je už dávno rozhodnutý pre SDKU, vystupoval od počiatku - a vtedy ešte dosť nepochopiteľne - tiež ako odporca fúzie. Teraz získal na svoju stranu i nesmierne vplyvných Vavríka a Bajana a spolu rozohrali scenár, ktorý počíta s pretrvaním DU i po májovom sneme tak, aby definitívne odstavili z prvej línie skutočných stúpencov DU ako samostatnej strany.
Veci sa teda predsa málo skomplikovali - Budajovi síce svítá nádej, že DU prežije. Ale tak, že jeho vplyv sa úplne marginalizuje. Nemá šťastie, chlapec - variant, že DU zostane, ale pod vedením ľudí, ktorí chceli pôvodne odísť do SDKU, vrhol do hry, vedno s Dzurindom, tak trochu aj sám. Vtedy, keď sa začal hrabať v účtoch a chcel tlačiť "financmajstra" DU Vavríka k múru zisteniami, ktoré si z pozície štatutára sľuboval. I preto je teraz v hre aj alternatíva číslo tri - zrušenie DU hlasovaním o zániku.
Mikuláš Dzurinda inzeroval vznik SDKU ako konečné riešenie stability SDK a jej vnútorných pomerov. Demokratická únia dnes je kabinetnou ukážkou, ako hlboko sa mýlil. Rozvrat DU je modelovým príkladom toho, ako dokážu lákadlá moci rozložiť subjekt, u ktorého vzniku nestálo združenie ľudí spojených rovnakými hodnotovými preferenciami, ale bolo od počiatku združením "pragmatikov" slovenského typu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
