či chcela obstarať, ale nemá čas. Neveríte? Uveríte! Presvedčíte sa o tom každý utorok v rubrike - 'Zvieratá očami osobností'.
"Láskou k zvieratám si deti budujú zmysel pre zodpovednosť, naučia sa zmyslu pre reguly a pravidelnosť," myslí si vedúca Odboru kultúry a sociálnych vecí na košickom magistráte Mgr. Darina Mášiková.
Jej mama pracovala na Ústave veterinárneho lekárstva a možno aj preto si pani Darina vybudovala kladný vzťah k zvieratám. Už počas detstva sa naučila, ako sa pri styku so zvieratami správať. Doma chovali mačky i psov...
"Prvú mačku doniesol domov manžel, ktorý však nebol zvyknutý postarať sa o zvieratá. Postupom času sme si na mačky zvykli a odrazu sme ich mali doma tri. Mačky sú úplne odlišné ako psy, majú svoj vlastný svet. Neprídu, keď ich majiteľ zavolá, len keď oni sami chcú. Týmto tvorom sme v minulosti obetovali možnosť vycestovať do vzdialenejších miest. Pokiaľ sme nemali človeka, ktorý by sa o ne postaral, musel niekto zostať doma."
Keď deti odrástli a odišli z domu, dcéra Dariny Mášikovej si obstarala vlčiaka. Spočiatku si nevedela predstaviť, že by mala psa, no manžel vždy túžil po veľkom, mocnom psovi. Až raz priniesol šteniatko - kaukazského vlčiaka. Samozrejme bez toho, aby vedel, ako treba takéto plemeno chovať.
"Kaukazský vlčiak je pes, ktorý je vždy viazaný iba na jedného pána a ten jediný je pre neho autoritou a pánom v plnom slova zmysle. Spočiatku som psa nechcela, a tak bol zatiaľ u dcéry. Po mesiaci ma zlomil samotný pes, doniesla som ho domov a stalo sa presne to, čo som predpokladala. V duchu svojho plemena ku mne prilipol ako ku svojej jedinej panej. Manžel mal smolu, žiarlil, hovorieval, že je to moja chyba, že som si psa príliš rozmaznala. Takže milý Kastor, ako sme ho nazvali, ma jedinú počúval. Možno aj tým, že to bol mohutný pes, vybudoval si veľmi zlý vzťah k mužom. Takže všetci muži v domácnosti (manžel a syn) boli v svorke v poradí až za Kastorom. V praxi sa to odrážalo tak, že pes vždy doma privítal všetkých s láskou, ale vzápätí ich hnal na jedno miesto. Tak, ako ovce v košiari, mohli si sadnúť len do fotela, alebo ľahnúť na posteľ, ale boh zavaruj odtiaľ vstávať. Niekedy ich až drasticky zaháňal na miesto, z ktorého sa hýbať nemali. Samozrejme, že sa rodina nemohla hýbať ani počas noci. Keď chcel ísť manžel v noci na záchod, musel ma zobudiť a požiadať, aby som podržala psa. Pozitívnym momentom bola skutočnosť, že naša chladnička bola v absolútnom bezpečí. Dostala som sa do nej jedine ja a páni v našej domácnosti len v prípade, že Kastor nebol doma. A to nebývalo často. V tomto sme mali poriadok a každopádne ušetrili, pretože sa nekonalo nočné vyjedanie chladničky."
Susedia mali v obľube obdobie, keď sa Kastor nachádzal doma, pretože zakaždým mali o zábavu postarané. Ktokoľvek a kedykoľvek išiel Kastora venčiť, ľudia sa ihneď zjavovali v oknách, aby si nenechali újsť nadchádzajúce divadlo.
"Ak sme náhodou nepostrehli v blízkosti dvadsiatich metrov iné zviera, alebo muža v okolí, Kastor vyštartoval a ten kto ho držal, išiel za ním po bruchu. Neraz sa mi stalo, že keď sa mykol, nemala som pri osemdesiatich kilách živej váhy šancu. Pes nám však dospieval a akosi už pre mňa bolo neúnosné, aby som každú noc vstávala a vyhovela požiadavkám členov rodiny. Bohužiaľ, nedalo sa ho aj kvôli stále ostrejším výpadom voči chlapom v rodine udržať. O Kastora prejavili záujem naši známi na Dargove, a tak sme im ho darovali. Pes je momentálne u nich, no pravidelne za ním chodievame. Pôsobí veľmi hrozivo a všetci naokolí utekajú. Kým sme ho mali doma, veľmi dobre znášal aj prítomnosť dvoch mačiek. Občas v jeho tlame zmizla hlava mačičky, ale nikdy im neublížil," hovorí s láskou o príhodách s Kastorom pani Darina.
Bez štvornohého miláčika po odchode Kastora dlho nevydržala. Vybrala si šteniatko belgického ovčiaka, ktorého pomenovala Bony.
"Je to jedno múdre zviera, čo je po Kastorovi ohromná úľava. Je veľmi poslušná, rozumná, počúva na slovo. S fenkou sme si už neužili toľko komických situácií, na rozdiel od Kastora rešpektuje aj ostatných členov rodiny. V nedávnej minulosti mala veľmi rada našu posteľ, proste sa rozhodla, že jej miesto bude uprostred medzi nami. Teraz ma príde postrážiť, kým zaspím a odoberie sa na svoje miesto. Na stravu je dosť prieberčivá, na rozdiel od Kastora, ten zjedol všetko. Rada číta knihy a noviny, keď zbadala, že najobľúbenejším predmetom je ovládač na televízor, tak sa s ním dôkladne pohrala. Bony sa odo mňa pri vychádzkach nevzdiali, nemusím ju držať na vodítku. Cudzím ľuďom neverí, v podstate ich ignoruje."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
