"Bezpečnosť ohrozuje aj korupcia, či organizovaný zločin," tvrdí Duleba
Prešov - Riaditeľ prešovskej pobočky Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Alexander Duleba (na obr.) sa prednedávnom vrátil z ukrajinského Kyjeva. Zaujímavosťou je, že ho na jednej z kyjevských ulíc takmer okradli. Majú tam na to fintu. Jeden páchateľ akože nájde peňaženku. Zodvihne ju a ide ku svojej budúcej "obeti", najčastejšie cudzincovi. Pýta sa, či je to jeho peňaženka, čo s ňou má robiť a núka polovičku obsahu. Po odmietnutí prichádza tretí človek, ktorý sa tvári, že hľadá peňaženku. V psychologicky prepracovanej taktike pokračuje "nálezca", ktorý si medzitým peňaženku strčil do vrecka. Potom ju vytiahne, otvorí a pýta sa, či je to peňaženka, ktorú dotyčný hľadá. Ten tvrdí, že nie. Pozornosť sa teda obracia na cudzinca, ktorý sa zrazu ocitol už v roli spolupáchateľa. Má ukázať peňaženku a on vlastnú peňaženku aj ukáže. A počas následnej debaty mu z nej ľahko zmiznú peniaze. Takáto príhoda v Kyjeve sa stala aj prešovskému šéfovi SFPA, ktorý sa len tak tak vyhol okradnutiu. Nie však kvôli tomuto sme položili Alexandrovi Dulebovi niekoľko zvedavých otázok. Zaujímalo nás predovšetkým to, kvôli čomu do Kyjeva skutočne išiel...
- Ide o veľký, dvojročný projekt Európskej únie, ktorý získala univerzita v Groningene v Holandsku. V rámci tohto projektu bolo vytvorených päť pracovných skupín a jeho témou je zmapovanie bezpečnostnej agendy v Európe, so strednodobým výhľadom do budúceho storočia s tým, že jeho výsledkom by mali byť odporúčania pre EÚ v niekoľkých najdôležitejších oblastiach bezpečnostnej politiky.
Ako sa na projekte zúčastňujete vy?
- Ja konkrétne robím v štvrtej skupine D, ktorá sa venuje novým hrozbám bezpečnosti.
Mohli by ste charakterizovať, čo sú a čo znamenajú tie nové hrozby bezpečnosti?
- Existuje klasické ponímanie bezpečnosti a existuje nové ponímanie bezpečnosti. To klasické ponímanie bolo typické pre dekády po druhej svetovej vojne a keď sme hovorili o bezpečnosti, mali sme na mysli predovšetkým jej vojenské a politické aspekty. Realita po páde Berlínskeho múru postavila veľkú dilemu pre túto problematiku. Zisťujeme odrazu, že také veci ako korupcia, organizovaný zločin, a vôbec životná úroveň ľudí, sa takisto stávajú predmetmi bezpečnosti a bezpečnostnej politiky jednotlivých vlád. Chcem zdôrazniť, že práve profesori zo spomínanej Groningenskej univerzity, ktorí získali tento projekt, vypracovali jednu novú koncepciu hodnotenia bezpečnosti, ktorej základom je takzvaný proces "zbezpečňovania". Jeho základom je analýza toho, ako sa hocijaká otázka verejného života môže stať - za akých podmienok a kedy - už predmetom bezpečnostnej politiky. Keď sme absolvovali jeden takýto výskumný projekt, ktorý končil minulého roku konferenciou v Budapešti, tak sme zistili, že tri otázky, ktoré sa už môžu stať predmetom bezpečnostnej agendy politiky stredovýchodných krajín sú organizovaný zločin, životná úroveň a nezamestnanosť. Inými slovami, hlavným kritériom tejto koncepcie je to, kedy a za akých podmienok je verejná mienka pripravená akceptovať výnimočné opatrenia zo strany vlády, alebo iných aktérov, pri riešení týchto problémov. Zistili sme, keď sme zmapovali situáciu v strednej a východnej Európe, kde je sedem krajín plus Ukrajina, že organizovaný zločin a korupcia je pri tejto bezpečnostnej koncepcii dôležitou vecou. Práve seminár v Kyjeve, už v druhej etape v rámci spomínaného projektu, bol venovaný hodnoteniu organizovaného zločinu a korupcii v jednotlivých krajinách strednej a východnej Európy, a prístupov vlád, ktoré čelia týmto problémom.
Koľko krajín bude do projektu zapojených?
- Holandsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, Ukrajina a Slovensko.
Súvisí tento projekt s vašimi predchádzajúcimi spoločnými projektmi, ktoré ste robili s partnermi z ukrajinského Národného inštitútu demokratických štúdií?
- Máme viacerých ukrajinských partnerov. Chcem zdôrazniť, že tento holandský projekt nemá priamy súvis so slovensko-ukrajinskými vzťahmi, má len sprostredkovaný súvis, pretože pomocou tohto projektu získame množstvo informácií, ktoré by sme inak nezískali. Tie môžeme využiť pri spracovaní analýz, ktoré sa budú týkať len slovensko-ukrajinských vzťahov. Avšak, keď už hovoríme o spolupráci s ukrajinskými partnermi, chcem povedať, že koncom mája tohto roku v Užhorode organizujeme s našim ukrajinským partnerom - Ukrajinským centrom pre výskum medzinárodnej bezpečnosti seminár na tému slovensko-ukrajinských bilaterálnych vzťahov. Seminár nadviaže na bratislavskú a prešovskú konferenciu o spomínanej problematike.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
