Miroslav je v najvyššej českej súťaži v kádri Žižkova, Jaroslav oblieka superligový dres Humenného, akoby 26-ročnému strednopoliarovi Mikulášovi nebolo súdené usalašiť sa medzi najlepšími aspoň na Slovensku. Odohral iba 20 minút v Žiline za Humenčanov, kde hosťoval z košického 1. FC. Odtiaľ prestúpil do Šace a vo vedúcom celku juhozápadnej skupiny piatej ligy bol po Krolovi druhým najlepším strelcom s jedenástimi gólmi. Od januára hosťuje v poprednom tíme tretej ligy v Turni n. B. Po nedeľňajšom stretnutí cementárov v Rožňave sme sa pustili do rozhovorov.

Z klubov, ktorých seniorské áčka pôsobia v superlige ste odišli do regiónu. Hodili ste vari flintu do žita?

"A prečo by som mal? Nie som ešte taký starý, aby som rezignoval. Do Turne som prešiel preto, že majú druholigové ambície. Je tam dobrý káder, jeden z najlepších v súťaži, výborný tréner. Väčšinu hráčov som poznal z mojich predchádzajúcich pôsobení, dorasteneckej ligy, v Lokomotíve Košice ma trénoval aj Peter Fecko. Nečakalo ma neznáme prostredie. V Cementárni sú usilovní funkcionári, ktorí v rámci svojich možností venujú všetko úsilie futbalu. To isté platí o Šaci, lenže tam je mladý, perspektívny hráčky kolektív. Aj tam robia všetko pre postup, skultúrňujú prostredie na štadióne."

Dostali ste sa teda do dobrých partií, ale predsa len neľutujete, že ste sa superlige vzdialili?

"Už som povedal, že možno ešte moja šanca príde. Keby som bol dostal viac superligových šancí v Humennom, určite by som sa chytil. Musím podávať spoľahlivé výkony, aby bola so mnou spokojnosť a upútal som pozornosť."

V dvoch jarných domácich zápasoch získali cementári štyri body, lebo proti ich obyčaju remizovali s Veľkými Kapušanmi. Máte na to vysvetlenie?

"V tomto stretnutí som nastúpil po zimnej prestávke na záverečných tridsať minút, lebo dva týždne pred začiatkom jari som sa zranila v prípravnom zápase v Buzici. Energetici podali dobré výkony, my sme nepremenili gólové šance. Proti Lipanom to už bolo iné od začiatku sme mali všetko v rukách. Režírovali sme súboj, oni nemali príležitosti na skórovanie, my áno a tri sme zúžitkovali."

Na rožňavskom ihrisku ste zvíťazili. Čomu pripisujete význam, že sa tak stalo?

"Zabrali sme dobre. Stredová formácia na ťažkom teréne si rozumela s útokom, takže prechodová fáza bola na patričnej úrovni. Takmer bezchybná bola naša obranná činnosť, domácim sme veľa nedovolili. Vysunutí hráči správne nabehávali do voľných priestorov a najväčšiu možnosť využil Seleš na gól do šatne, čo bolo pre výsledok veľmi dôležité. Strieľali sme aj z diaľky, no pokus vyšiel až Korinkovi, ale parádne."

A váš názor na súpera?

"Rožňavčania nakopávali dopredu veľa lôpt, s čím sme rátali pred zápasom. Chceli zrejme z toho vyťažiť nejakú štandardnú situáciu, no nič také sa neudialo, nakoľko naša obrana bola pozorná. Domáci týmto spôsobom takticky síce získali miestami tlak, ktorý nedotiahli do konečného efektu. O rozhodcoch nerozprávam, no tentoraz Kmec pískal veľmi dobre, dokázal citlivo odlíšiť dovolené od dovoleného, čo pomohlo samotnému futbalu. Pomohol úrovni stretnutia, ktorá bola napriek podmienkam veľmi dobrá, nekúskoval zbytočne hru, dal jej plynulosť a obe mužstvá to vzájomnou ohľaduplnosťou rešpektovali."

Zvíťazili ste teda zaslúžene?

"Určite. Mladý celok Rožňavy sa snažil, bojovne, jeho striedajúci hráči priniesli oživenie, najmä krídelnou hrou, po ktorej chceli dať gól, čo sme im nedovolili. Prajem im, aby sa zachránili, ale v nedeľu sme boli lepší, viac sme o sebe na ihrisku vedeli, mali sme silnejšie sebavedomie."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.