ktorý presadzuje vyše 120 mimovládnych organizácií. Predložený návrh obsahuje všetky občianske princípy dobrého informačného zákona a preto ho plne podporujem. Po prijatí tohto zákona bude verejná správa otvorenejšia a prehľadnejšia, prostriedky získané z daní občanov sa budú využívať efektívnejšie a obmedzí sa korupcia. Chcem sa podieľať na rozhodovaní o veciach verejných a k tomu potrebujem viac informácií. Preto Vás žiadam, aby parlament tento zákon schválil čím skôr a bez podstatnejších zmien.
Tento text, spolu s adresátom, ktorým je predseda NR SR Jozef Migaš, je vytlačený na pohľadnici (na snímke). Vydal ju Koordinčný výbor Občianskej iniciatívy za dobrý zákon o prístupe k informáciám. Pohľadnicu stačí podpísať, ofrankovať a vhodiť do schránky.
Právo na informácie je zakotvené v čl. 26 Ústavy SR, doteraz však neexistuje zákon, ktorý by toto právo vykonával. Podobne absentuje aj nový zákon o masmédiách, lebo i keď od roku 1989 nastali zmeny v spoločnosti, doteraz je v platnosti Tlačový zákon ešte z "hlbokého socializmu" - z roku 1966. A v ňom takisto chýba článok o časovom vymedzení poskytnutia informácií a uvedenie postihov, ak ich úradník pre masmédiá neposkytne. Hoci od nežnej revolúcie uplynulo už vyše desať rokov, spomínané zákony stále chýbajú.
Poslanecký návrh J. Budaja a I. Šimku
Vráťme sa však k otázke prístupu k informáciám. V polovici minulého roku uzrel svetlo sveta Návrh zákona o prístupe k informáciam od poslancov Jána Budaja a Ivana Šimka (mimovládne organizácie tento návrh získali a zverejnili na internete 10. 6. 1999). Autori prevzali do svojich návrhov viaceré časti zo Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý schválil parlament Českej republiky 11. mája 1999.
Pozrime sa teda bližšie na návrh tohto poslaneckého zákona. Podľa navrhovateľov povinnými subjektami, ktoré majú podľa tohto zákona v rozsahu svojej právomoci povinnosť poskytovať informácie v štátnom jazyku fyzickým i právnickým osobám, sú štátne orgány a orgány územnej samosprávy.
V dôvodovej správe sa okrem iného hovorí, že zákony upravujúce naplnenie práva verejnosti na informácie a povinnosti štátu tieto informácie poskytovať, často nazývané zákonom o slobode informácií, sa postupne stávajú súčasťou zákonodarstva všetkých vyspelých krajín. Vo Švédsku je toto právo zakotvené už od 18. storočia, americký Zákon o slobode informácii (Freedom of Information Act) sa datuje od roku 1966, francúzsky z roku 1978, kanadský, austrálsky a novozélandský z roku 1982 a holandský z roku 1991. Platný právny poriadok Slovenskej republiky komplexnú právnu úpravu práva na informácie a povinnosti štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy poskytovať informácie doteraz neobsahuje. Viacero predpisov upravuje len čiastkové hľadiská pre jednotlivé viac alebo menej úzko vymedzené oblasti.
Navrhovaný zákon zabezpečí právo verejnosti na informácie, ktoré majú k dispozícii štátne orgány, orgány územnej samosprávy ako i ďalšie subjekty rozhodujúce na základe zákona o právach a povinnostiach občanov a právnickych osôb.
Návrh zaväzuje povinné subjekty predovšetkým zverejňovať základné a štandardné informácie o svojej činnosti automaticky tak, aby boli všeobecne prístupné. Budú na to využívať tak tradičné prostriedky zverejňovania informácii, ako aj moderné prostriedky šírenia informácii v elektronických médiách. Ostatné informácie, ktoré majú k dispozícii, poskytnú povinné subjekty na požiadanie žiadateľa, t.j. každej fyzickej alebo právnickej osobe. Výnimkou z tohto pravidla budú hlavne informácie, ktoré sú na základe zákona vyhlásené za predmet štátneho alebo služobného tajomstva, či informácie podliehajúce šifrovej ochrane, ale tiež informácie, ktoré by porušili ochranu osobnosti a súkromia osôb či obchodného tajomstva.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ako aj s Listinou základných práv a slobôd. Je v súlade aj s Medzinárodným paktom občianskych a politických práv. Právo na prístup k informáciám o činnosti verejnej správy a povinnosť orgánov verejnej správy poskytnúť prístup k týmto informáciám je výslovne vyjadrená v Rezolúcii a Odporúčaní Poradného zhromaždenia Rady Európy č. 428 z 23.1.1970 o masmédiách a Ľudských právach.
Občiansky návrh pripravený v spolupráci s poslancom J. Langošom
Do tohto procesu sa v júni 1999 zapojila aj Občianska iniciatíva. Jej vznik podnietila skupina organizácií, ktoré sa problematike prístupu k informáciám dlhodobo a intenzívne venujú. K iniciatíve sa postupne prihlásilo vyše 120 mimovládnych organizácií s takmer 100-tisíc členmi.
Na tejto platforme vzniklo aj deväť občianskych princípov dobrého zákona o informáciách, ktoré plne podporili všetky organizácie a niekoľko desiatok médií. Devätoro obsahuje napríklad princíp, že
čo nie je tajné, je verejné, to znamená, že v SR platia právne normy, ktoré veľmi jasne definujú tajné informácie. Pokiaľ by zákon o prístupe k informáciám vymedzoval ďalšie informácie, ktoré povinná osoba nemusí sprístupniť verejnosti, vznikla by neurčitá skupina informácií, ktoré nie sú tajné, ale verejnosť k nim má zamedzený prístup.
Osobami povinnými poskytovať informácie musia byť subjekty založené zákonom alebo zriadené na základe zákona, najmä štátne orgány a orgány územnej samosprávy, subjekty financované alebo akýmkoľvek spôsobom hospodáriace s verejnými prostriedkami, subjekty spravujúce majetok štátu alebo obce, ako aj všetky subjekty, ktorým zákon zveruje rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch občanov. Pritom treba vždy zvažovať verejný záujem na ich sprístupnení. Mal by existovať mechanizmus umožňujúci v osobitnom konaní preskúmať verejný záujem na zverejnení informácie a podľa toho následne rozhodnúť o jej nezverejnení alebo zverejnení.
Zákon o prístupe k informáciám musí umožňovať občanom dostať sa k požadovaným informáciám ešte v čase, keď ich potrebujú. Lehota do 15 dní musí byť postačujúca na sprístupnenie informácie povinnou osobou a iba v odôvodnených prípadoch možno uvažovať o predĺžení tejto lehoty na max. 30 dní. Ak by existovala možnosť bezdôvodne predlžovať lehotu na poskytnutie informácie, mohlo by to viesť k tomu, že z ústavného práva na informácie by sa stala iba deklarácia.
Aby sa ustanovenia zákona uplatňovali, je potrebné vytvoriť dostatočné právne nástroje na vynútenie zákonných povinností. Zákon by mal garantovať, aby pre povinnú osobu resp. jej zamestnanca nebolo výhodnejšie porušiť ustanovenia zákona a následne znášať prípadnú minimálnu sankciu ako ho dodržiavať.
Zásadné informácie o činnosti, štruktúre a organizácii orgánov štátnej moci a verejnej správy, informácie o možnostiach občanov na uplatňovanie svojich práv ako aj informácie, ktoré môžu byť často požadované (napr. rozhodnutia orgánov, koncepcie, stanoviská a iné dôležité dokumenty) by mali byť povinnými osobami aktívne zverejňované formou, ktorá umožňuje čo možno najširšiemu okruhu osôb získať prístup k nim (napr. prostredníctvom elektronických sietí, formou publikácií distribuovaných do verejných knižníc, formou letákov).
V jednom z deviatich princípov sa hovorí aj to, že právo na informácie patrí všetkým, nielen tým, ktorí si to môžu dovoliť. Štát, ktorý si všetci platíme daňami, by mal zabezpečovať využitie práv čo možno najširšiemu počtu osôb s čo najmenším počtom prekážok. Preto by informácie mali byť poskytované zdarma, prípadne len za cenu materiálnych nákladov spojených s ich sprístupnením (poštovné, kopírovacie náklady, ceny nosičov a i.). V prípade, ak by trhová cena za prenos informácie mohla predstavovať obmedzenie pre získanie informácie, štát by mal zabezpečiť mechanizmus na zníženie tejto ceny, napr. zníženou poštovou tarifou, bezplatné telefónne čísla, verejný internetový server.
Treba dodať, že i tento návrh, podobne ako poslancov Budaja a Šimka, obsahuje niektoré časti z českého zákona.
Pripomienky z ministerstiev
K občianskemu návrhu podalo už pripomienky ministerstvo vnútra, ministerstvo životného postredia i ministerstvo financií. Ministerstvo vnútra napríklad navrhuje, aby sa s prijatím zákona o informáciach počkalo do prijatia novely Ústavy SR, ktorá rieši mnohé otázky zakotvené v návrhu. Občianska iniciatíva na túto pripomienku reaguje tým, že Občiansky návrh
obsahuje dostatočne širokú definíciu osôb povinných poskytovať informácie. Všetky orgány verejnej moci (a teda nielen štátne orgány a orgány územnej samosprávy) sú podľa predloženého návrhu povinnými osobami. Ak by bola novela Ústavy SR prijatá v navrhovanom znení, nebolo by vôbec potrebné meniť alebo dopĺňať zákon a prístupe k informáciám.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) zasa má pochybnosti o rozsahu aktívneho sprístupňovania informácií štátnymi orgánmi. MŽP sa vo svojich pripomienkach snaží zúžiť pojem "znečisťovanie" na "poškodzovanie" životného prostredia a v tomto zmysle zúžiť rozsah sprístupňovaných informácií. V reakcii na túto pripomienku Občianska iniciatíva hovorí, že každé znečisťovanie životného prostredia, ktoré poškodzuje spoločnosť, je v neprospech nás všetkých. Ochrana informácií o znečisťovaní životného prostredis teda nie je a nemôže byť považovaná za obchodné tajomstvo.
Ministerstvo financií tvrdí, že predložený návrh zákona bude znamenať "značné zvýšenie administratívnej náročnosti verejnej správy" a že je tým v protiklade so zámermi vlády, ktorá realizuje opatrenia smerujúce k redukcii spotreby štátu a štátnej správy.
"Jedným zo základných zámerov vlády v procese reformy verejnej správy je popri jej racionalizácii aj požiadavka väčšej efektívnosti a priblíženia výkonu správy k občanovi. Návrh zákona plne zohľadňuje tieto zámery. Aj keď na začiatku jeho účinnosti, predovšetkým kým si povinné osoby splnia povinnosť zverejniť základné informácie o svojej činnosti, možno očakávať mierny nárast nárokov na štátny rozpočet, v budúcnosti bude tento kompenzovaný úsporami pri zefektívnení styku občanov s úradmi. Prínos zákona v najbližších rokoch teda treba vidieť nielen v očakávanom znížení finančných nárokov na výkon správy, ale i vo vytvorení podmienok na väčšiu participáciu občanov na správe vecí verejných", reaguje na pripomienku Občianska inicitíva.
Nežijeme vo feudalizme
Zákon o slobodnom prístupe k informáciam, ktorý majú tohto mesiaca prerokovať všetky výbory parlamentu, podstatne ovplyvní občianske princípy fungovania štátu.
"V súčasnosti nežijeme vo feudalizme a implementácia tejto právnej normy je aj pokusom o etablovanie sa občianskej spoločnosti", povedal jeden z desiatich členov Občianskej iniciatívy (OI) za dobrý zákon o prístupe k informáciam Andrej Bartosiewicz 30. marca na tlačovej besede v Bratislave.
Podľa právnika OI Tomáša Kamenca táto právna norma je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie transparentnosti, efektívnosti a zodpovednosti verejných inštitúcií voči verejnosti. Občan má právo byť informovaný, ako rozhodujú úradníci za peniaze daňových poplatníkov a o ich peniazoch.
"Ak to vláda myslí s bojom proti korupcii a klientelizmu vážne, musí toto právo na informácie zahrnúť do prípravy všetkých nových právnych noriem," dodal T. Kamenec.
Pohľadnice nepatria do vitríny, ale do parlamentu
Andrej Bartosiewicz, člen komisie OI, ktorý má na starosti organizačné záležitosti, pre KORZÁR uviedol, že dali vytlačiť 50 tisíc pohľadníc. Distribujú ich cez mimovládne organizácie a sú k dispozícii vo všetkých krajoch. Záujemci si ich môžu vyzdvihnúť v regionálych pobočkách SAIA (SAIA - mimovládna organizácia, ktorej poslaním je svojími programami a službami posilňovať občiansku spoločnosť a napomáhať rozvoju vzdelávania na Slovensku,- pozn.red.). Kampaň beží v rádiu TWIST, v STV a pripoja sa aj regionálne mediá a Slovenský rozhlas.
"Pohľadnice nepatria do vitríny, ale ich treba opatriť štvorkorunovou známkou a zaslať predsedovi parlamentu Jozefovi Migašovi čo najskôr. Prijatie tohto zákona sa týka predsa nás, všetkých občanov tohto štátu".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
