nádeji na nejakú výhru. Jedni podávajú Športku, druhí Keno, Bingo, atakďalej. Možností tipovať je ako maku. Nečudo teda, že v košických stávkových kanceláriách sa denne vystriedajú tisícky tipujúcich, ktorí hrajú, lebo chcú vyhrať. Kým jedni majú šťastie a uspejú raz-dva, iní môžu vsádzať na tie isté čísla celé roky a výhry sa nie a nie dočkať... Tak to už chodí a všetci, čo k stávkam pristupujú poctivo, sú s tým uzrozumení.
Šušťanie peňazí, ktoré pracovníčky stávkových kancelárií denne vyplácajú šťastným výhercom, je zdá sa, pre niektoré z nich silným pokušením. V prípade trojlístka žien, ktoré skončili na lavici hanby Okresného súdu Košice II, to tak bolo. Občasné tipovanie im nič nevynieslo. Darmo mali v malíčku všetky šťastné čísla, ktoré sa z času na čas opakovali... Dana, Darina a Jana, ktorým učarovalo Keno 10, dali hlavy dokopy a zosnovali plán, ako chytiť šťastie za pačesy... Malo to však jeden háčik. Cesta, na ktorú vykročili 1. septembra 1998, nemala nič spoločné s poctivými úmyslami. O tie ich totiž nadobro pripravilo magické číslo, na ktoré vsádzali deväť po sebe idúcich dní. Išlo o šesťdesiatštvorku. Tomuto číslu ženy verili a boli presvedčené, že im prinesie šťastie. Prečo naň tak veľmi spoliehali? "Dlho nešlo, preto sme si mysleli, že nám to s ním vyjde," tvrdili unisono hráčky.
Ako z ich výpovedí pred vyšetrovateľom vyplynulo, keďže sa im nedarilo vyhrať, stávky zo dňa na deň zvyšovali. "Prvý deň som podala 9 tiketov v hodnote 300 korún. Nezaplatila som za ne, namiesto toho som do škatule vedľa pokladne vložila lístok, na ktorý som napísala dlh vo výške 2700 korún. Nevyhrala som a preto na druhý deň, som vklad zvýšila. Stavila som sedemtisíc korún," priznala pani Dana. Lenže túžobne očakávaná výhra neprichádzala. Na papierik uložený v škatuli, pribudli v nasledujúcich dňoch ďalšie dlžné sumy jedenásť, dvadsaťdva, ba aj 43 tisíc korún. Peniaze mali byť pred vylosovaním samozrejme v kase, ale pravda bola taká, že pani D. do nej nedala ani korunu. A jej dve spolupracovníčky to praktizovali tým istým spôsobom.
Prišiel piaty deň, ale ani jedna zo žien nič nevyhrala... Kocky boli hodené a zúfalstvo hnalo ženy do istej záhuby. I keď im rozum kázal nezmyselnú hru skončiť, zotrvali v nej v slepej nádeji, že to možno "zajtra" vyjde. Nevyšlo. Darmo zvyšovali stávky zo šesťesiatštyri na 86 tisíc, neskôr na 169 a nakoniec na 337-tisíc korún. Nebolo im to však nič platné. Svitol desiaty deň a všetky tri sa stretli. Dumali, ako sa dostať zo šľamastiky, do ktorej sa dostali vlastnou nezodpovednosťou. "Vedeli sme, že s Kenom je koniec. Našou poslednou šancou bola Športka. Dohodli sme sa, že ju podáme," priznala pani Dana. Od slov prešli k činom a ešte v ten istý deň, každá podala tzv. systémovú Športku za 32 tisíc. Kombinácia čísiel ani v tomto prípade nevyšla nielen pani Dane, ale ani jej spoluhráčkam Darine a Jane. Skutočnosť, že šťastie sa nedá znásilniť, si uvedomili dosť neskoro. Prišli na to v čase, keď ich dlhy z tipovania sa v prázdnej pokladni vyšplhali na 1,9 milióna korún!
Príliš vysoké vklady v jednej z košických stávkových kancelárii, neušli pozornosti riaditeľovi odboru prevádzky spoločnosti Tipos, ani prevádzkarovi, ktorý bol mimo mesta, ale nelenil a do Košíc zatelefonoval, aby sa presvedčil, ako je to s vkladmi. "Jedna z pracovníčok mi povedala, že hotovosť za vklady je v pokladni. Až keď som sa vrátil do Košíc, všetky tri sa mi k tomu, čo urobili priznali," vypovedal pred súdom prevádzkar.
Priznaním a úprimnou ľútosťou zamestnankýň sa to neskončilo. Do hry vstúpil vyšetrovateľ a po ňom prokurátor, ktorý 41-ročnú Danu S., 32-ročnú Janu K. a o ti roky mladšiu Darinu R. obžaloval z trestného činu podvodu. Namiesto hŕby peňazí, pre ktorú boli ochotné riskovať, sa dostali do potýčky so zákonom. Nič nezískali, no prišli o veľa. Nielen o svoju česť, ale aj o slobodu. Ľútosť prišla neskoro. Okresný súd ich v auguste lanského roka uznal vinnými z Trestného činu podvodu podľa paragrafu 250, ods. 1 a 4 Trestného zákona, pretože svojim konaním "spôsobili škodu veľkého rozsahu". Každej z hazardných hráčok naparil po 5 rokov basy so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Verdikt vyrazil ženám dych. Z ich tvárí bolo možno vyčítať, že pomyslenie na pobyt za mrežami, ich priam desí. Keď sa spamätali z prvého šoku, všetky do jednej sa proti rozsudku odvolali.
Ako sa na Krajskom súde v Košiciach ukázalo, urobili dobre. Odvolací súd totiž dospel k záveru, že trojlístok obžalovaných svojim konaním spôsobil len značnú škodu, teda, že obžalované sa spoločným konaním dopustili Trestného činu podvodu podľa paragrafu 250, ods. 1 a 3 Trestného zákona. Súd preto napadnutý rozsudok zrušil a doteraz netrestaným ženám matkám maloletých detí, vymeral po dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov.
Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
