okolo tenisu však musí mať jeden spoločný menovateľ, tým je tenista z krajiny samby, kávy a futbalu Gustavo Kuerten. Alebo ak chcete, jednoducho Guga. Rodák z Florianapolisu dal o sebe výrazne vedieť víťazstvom na French Open 1997. Odvtedy patrí medzi stálice. Či na turnajoch ATP, alebo v Davis Cupe. Teda v tej súťaži, v ktorej cez víkend nastúpia slovenskí reprezentanti. Nie je hádam potrebné dodávať kde a proti komu. Na horúcej pôde v Rio de Janeiro, v Brazílii, na atmosféru ktorej sa sťažoval hádam každý daviscupový tím. V pravom pekle. Avšak proti "anjelovi". Ten sa volá Gustavo "Guga"Kuerten. Viac o hlavnom brazílskom žolíkovi v článku, spracovanom na základe Tennis Magazine a Kuertenovej oficiálnej webstránky.

Tenis začal hrávať od svojich šiestich rokov, v roku 1982, samozrejme, že ako každý iný brazílsky chlapec sa venoval aj futbalu. Mimochodom, Guga je zdatný futbalista, potvrdzujú to aj brazílski reprezentanti v najobľúbenejšej kolektívnej hre,medzi ktorými je Kuerten vítaným hosťom. Okrem toho je Gustavo Kuerten solídnym surferom, surfovaniu na morských vlnách sa venuje od trinástich rokov a doteraz ho baví. Preňho samotného však mal obrovský význam moment, ku ktorému došlo takiež v jeho trinástich rokoch. Vtedy sa stretol s Larrim Passosom. Na brazílske pomery hviezdny tenisový manažér sa mladého Gustava ujal a bol to práve on, kto mu otvoril dvere do sveta. V pätnástich rokoch vzal Passos Kuertena na prvé európske turné. Nebolo to turné v pravom zmysle slova, Kuerten totiž do loptičky búchal len na tréningoch a nehral na žiadnom mládežníckom turnaji. Aj keď na americkom kontinente, zvlášť v jeho južnej časti, povyhrával všetko, čo sa dalo. Zato však spolu s Passosom ponavštevoval celý rad seniorských turnajov, vrátane Rolland Garros v Paríži a sledoval vtedajšie hviezdy tenisového neba - Changa, Couriera, Sticha, Beckera, Samprasa... Mladý Brazílčan iste len sníval o tom, že týchto tenistov raz bude porážať. Stalo sa... Mimochodom, na rozdiel od iných hráčov, ktorí si po skončení svojho zápasu okamžite balia veci a utekajú na hotel, Gustavo Kuerten je známy tým, že si rád sadne do hľadiska a sleduje zápasy iných. "Ten zvyk mi ostal," glosuje spomienky na prvé turné. "Stále sa mám totiž čo učiť. Navyše tenis je krásna hra a veľmi často sú zápasy ďalších skvelých borcov oveľa lepšie ako tie moje." A Larri Passos spokojne prikyvuje. Prečo ten prítomný čas? Opäť špecifikum Kuertena - na rozdiel od iných tenistov, ktorí menia trénerov a manažérov ako ponožky, ostal Passosovi "verný". Oproti začiatkom spolupráce sa zmenilo azda len jedno - na turné teraz berie skôr Kuerten Passosa. Medzi nimi je vraj niečo otcovsko - synovské, nakoniec, možno aj má prečo. Gustavov otec, sám zanietený tenista, funkcionár a rozhodca, zomrel na infarkt priamo na rozhodcovskej stoličke. To ešte v čase, keď bol Gustavo malým chlapcom.

MT: Vyhral aj v Bratislave

Do roku 1994 hrával Kuerten len mládežníckych turnajoch v Amerike, hlavne v Ekvádore, Kolumbii, Uruguaji, Venezuele, Guatemale a doma v Brazílli. Práve v tomto roku sa opätovne vybral do Európy. Na Rolland Garros už nebol len divákom. Slovo aktívnym hráčom je zas asi prislabé, Kuerten totiž "juniorku" French Open vyhral! Tento rok bol zlomový v myslení Passosa, usúdil, že Gustavo je zdatný popasovať sa o svoje miesto medzi profesionálmi. Víťazstvá na dvoch satelitoch v Portugalsku a jednom v Kolumbii vyznievali sľubne. Ďalší rok bol výrazne slabší, Kuerten vyhral akurát bezvýznamný turnaj v Santa Catarine. O rok už triumfoval prvýkrát v kolotoči ATP, keď vyhral turnaj v Santiago de Chile. Úsmev mu žiaril aj na Slovensku, medzi päticou víťazne zavŕšených turnajov bol aj challenger v Bratislave. Zasľúbeným mestom sa mal stať Paríž.

MT: Paríž 1997 - zastaví niekto Kuertena?

"Kto to je?," pýtali sa titulky novín. "A kam až dôjde?", končili otáznikom tenisové komentáre. Na French Open 1997, na jednom z lukratívnej štvorky grandslamov, kde Kuerten začínal ako divák, skončil ako víťaz. Prienik do veľkého tenisu, ochutený úspechmi v Estorile, Stuttgarte a Bologni bol definitívny. Doma mal aj patričnú odozvu. V roku 1997 bol Gustavo Kuerten novinármi a čitateľmi športových periodík v Brazílii zvolený za športovca roka. Kto sa v športe vyzná čo len minimálne, vie čo to znamená, keď sav krajine samby uprednostní tenista pred celou plejádou skvelých futbalistov. Aj v spomínanej ankete mal Kuerten zdatných súperov, futbalista Ronaldo a brazílska basketbalová hviezda Oscar však skončili až za ním. Čo na to samotný Kuerten? "Moje víťazstvo na Roland Garros bolo u nás takou menšou revolúciou. Brazília je krajinou futbalu, možno motorizmu, ale určite nie tenisu. Ináč ja sám si viac vážim iné ocenenie. V Brazílli sa volili športovci celej histórie krajiny. Prvý skončil legendárny Ayrton Senna, druhý bol Pelé a ja som bol šestnásty." Od svojho triumfu v Paríži je Kuerten stálicou svetovej elity. Aj keď výkyvom sa nevyhol. "Hneď po turnaji v Paríži mi to ešte išlo dobre, no potom prišla veľká kríza. Nevedel som hru vychutnávať, nebol som schopný relaxovať, strácal som motiváciu, sebavedomie. Asi som chcel príliš rýcho dosahovať maximum - a zistil som, že to až také ľahké nie je. Som len rád, že toto obdobie mám za sebou." Na potvrdenie, v roku 1998 prichádzajú víťazstvá v Stuttgarte,Gstaade a na Mallorce. Minulý rok v Ríme, Adelaide a zvlášť cenený na silne obsadenom turnaji v Monte Carlo. V novembri 99 dosahuje najvyšší osobný ranking, v rebríčku ATP bol na treťom mieste.

MT: Posledný profík so srdcom

"Posledný profík so srdcom," napísali o Kuertenovi New York Times. "Skutočný anjel," napísali iné noviny a nemysleli pritom len na jeho chlapčenskú tvár. Prečo? "Doe um beija-flor e ganhe um milhao de sorrisos" - daruj peniaze a vráti sa ti milión úsmevov, znie v Kuertenovej rodnej portugalčine motto jeho charitatívnej činnosti. Po Rolland Garros 1998 založil Guga spoločnosť "Guga a priatelia pre APAE (Asociácia rodičov a priateľov hendikepovaných)." Za každý zápas, ktorý Kuerten odohrá, ide na konto spoločnosti 500 dolárov. Samotný Kuerten prispieva 200 dolármi, jeho sponzori Banco Real, automobilka Renault a ATP Tour po stovke. Hlavný výťažok má ísť pre domov pre postihnuté deti, Casa Lar, v rodnom Florianapolise. A keďže Kuerten nepatrí medzi tých, ktorí vypadávajú v prvých kolách turnajov, ale zvyčajne to pár kôl ťahá, 500 - dolárové násobky sa do pokladne len tak hrnú. Za 101 zápasov v období máj 98 - máj 99 to bolo 50 tisíc dolárov! V súčasnosti je ich už vyše sto tisíc... Sila osobnosti zároveň ťahá ostatných, Kuerten vyzval každého Brazílčana, aby do zbierky prispel jedným pesos. "Okrem tenisového vyblýskaného sveta jestvuje ešte svet s inými prioritami, biedou, útrapami, hendikepom," hovorí Kuerten. Dodajme, že jeho brat Guilherme je tiež hendikepovaný. Už od narodenia - nevie rozprávať, ani chodiť a zle počuje. Má pritom dvadsať rokov... "Odomňa dostane všetko, čo chce. Aj keď viem, že mu nemôžem dať všetko," uvedomuje si realitu Gustavo.

Sám vraj nepotrebuje nič. "O peniaze sa nestarám. Prakticky ani neviem koľko zarábam. O ne sa stará brat Rafael a manažér. Ja si len kúpim čo potrebujem. Bežné veci." Jazdí na sponzorskom Renaulte. Spolu s rodičmi býva, aj keď on sám skôr cestuje, v tom istom dome vo Florianapolise, ako pred úspechmi v tenise. Jediné, čo po víťazstve na grandslamovom Paríži kúpil, bolo apartmá na jeho obľúbenej pláži Praia Brava, asi tridsať kilometrov od rodičovského domu. A novú suferskú dosku...