zbrojného preukazu. Ich súčasťou už od samého počiatku bolo okrem formálnych náležitostí (meno, priezvisko, rodné číslo, výpis z registra trestov atď.) aj "odôvodnenie primeranosti potreby držať alebo nosiť zbraň a strelivo". Vo väčšine prípadov, ako to ukazujú štatistiky, o vydanie zbrojného preukazu žiadajú podnikatelia, najmä tí, ktorí prevážajú väčšie sumy peňazí z tržieb, ďalej majitelia a zamestnanci súkromných bezpečnostných služieb a detektívnych kancelárií, ale napríklad aj poľovníci. V istom zmysle kuriozitou bola žiadosť 22-ročnej ženy, ktorá pracuje v erotickom salóne. V písomnom odôvodnení svojej potreby legálne nosiť pri sebe strelnú zbraň uviedla toto: "Pracujem dlho do noci a pištoľ potrebujem na ochranu pred dotieravými mužmi. V mojom zamestnaní je to, myslím si, samozrejmé... A navyše, pištoľ mi dodá potrebné sebavedomie..."
Načim ešte uviesť, že v priebehu rokov dochádzalo k častým diskusiám o tom, či má právo vlastniť zbraň ktokoľvek alebo len tí, o ktorých polícia rozhodne, že ju môžu dostať. A takto dochádzalo aj k novelizácii Zákona o zbraniach a strelive. Novela z roku 1995 napríklad určila, že "policajný orgán nevydá zbrojný preukaz osobe podliehajúcej brannej povinnosti, ktorá podala vyhlásenie o odmietnutí základnej vojenskej služby alebo vojenského cvičenia". Tzv. civilkári podľa vtedajšieho znenia Zákona o zbraniach a strelive nemohli dostať zbrojný preukaz. Ústavný súd však rozhodol o tom, že takéto a podobné ustanovenia zákona nie sú v súlade s Ústavou SR. Podľa našej ústavy nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Odmietnutie výkonu vojenskej služby však nie je odmietnutím narábať so zbraňami. "Dôvodom pre odmietnutie vojenčiny môže byť napríklad odmietnutie akéhokoľvek násilia voči ľuďom alebo zabíjania ľudí z akýchkoľvek dôvodov. Občan hlásiaci sa k pacifizmu odmietne výkon vojenskej služby z dôvodov jej rozporu so svedomím, ale nemusí mať zábrany používať zbrane. Môže byť napríklad policajtom či poľovníkom," čítame v jednom z medzinárodných kódexov. Ústavný súd SR, ako sme už uviedli, rozhodol o tom, že viaceré ustanovenia Zákona o zbraniach a strelive sú v rozpore s ústavou a preto parlamentprijal 9. Februára jeho ďalšiu novelu A tak je už dnes v tejto, ale aj v mnohých ďalších rozporuplných veciach konečne jasno. Novela, ktorá nadobúda účinnosť prvého apríla, hovorí jasnou rečou. Každý má právo na svoju ochranu! V tom je zmysel a podstata celého zákona. Výnimkou, teda tými, ktorým policajné útvary zbrojný preukaz nemôžu zo zákona vydať, sú ,samozrejme, osoby trestané...
Mnohí žiadatelia o zbrojný preukaz argumentujú tým, že vlastníctvo pištole im dodá potrebné sebavedomie. Je to naozaj tak? Na túto tému hovoríme so psychológom PhDr. Ladislavom Kitom, ktorý dlhé roky pôsobil ako poradca viacerých bezpečnostných služieb a ochranných agentúr a v súčasnosti pracuje v Strednej odbornej škole Policajného zboru v Košiciach - Šaci ako odborný radca - psychológ a učiteľ odborných predmetov. Zaoberá sa okrem iného aj problematikou psychológie zásahu a policajnej taktiky:
"Vlastníctvo strelnej (alebo aj akejkoľvek inej) zbrane ešte nezaručuje to, že ju viem použiť... Aby som bol lepší ako útočník, tak musím byť lepší v tom, na čo sa on spolieha, že je lepší."
Znie to trochu krkolomne...
"Aby sme si rozumeli, útočník zásadne útočí na toho, koho si vytipuje ako slabšieho. Je to jedna z jeho výhod. On si totiž vyberá čas, miesto, ale aj obeť svojho útoku. Ak je úspešný, nuž preto, lebo potenciálna obeť nie je pripravená na obranu. A teraz k veci. Filozofia potenciálnej obete je napríklad taká, že investuje nejaké peniaze do svojej obrany, slovom, kúpi si strelnú zbraň - podľa svojich finančných možností lacnejšiu alebo drahšiu, na trhu sú strelné zbrane aj za 5 tisíc, ale aj za 60 - 70 tisícok, ale ten istý človek už spravidla neinvestuje ani čas ani peniaze do toho, aby sa s tou zbraňou naučil narábať. A práve tam začínajú problémy brániaceho sa, keď napríklad vysvitne, že je pomalší ako útočník..."
Vráťme sa však k podstate problému!
"To čo som hovoril, sa týka situácie, ak sa útočník postaví svojej obeti zoči-voči, ale v mnohých prípadoch útočník napadne obeť povedzme odzadu."
Žiadatelia o vydanie zbrojného preukazu neraz argumentujú tým, že pištoľ, keď ju budú nosiť pri sebe, im dodá potrebné sebavedomie...
"Určite! Nesmú sa však spoliehať len na to, že zbraň majú pri sebe... Je to podobné ako s vodičským preukazom. Keď človek má vodičák a desať rokov nejazdí, potrebuje absolvovať kondičné jazdy. Podobne je to aj s pištoľou. To, že ju niekto vlastní, no v živote z nej nevystrelil, znamená, že v krízovej situácii (v čase, keď je prepadnutý), je preňho prakticky nepoužiteľná. Útočník totiž nestráca čas a ja ako prepadnutý nemôžem strelnú zbraň použiť účinne, keď najprv musím chvíľu rozmýšľať o tom, ako ju odistiť... Útočník už je v tom čase v predstihu. On už je v akcii... Podľa môjho názoru drvivá väčšina tých, ktorí si kúpia pištoľ a spoliehajú sa na ňu, by ju v skutočnosti nevedela účinne použiť na vlastnú obranu. Ba práve naopak - násilník by sa ešte zmocnil aj ich zbrane."
Každý má však právo na svoju obranu.
"Áno, a presne o tom je tento zákon. Lenže aká je realita? Občan investuje 500 korún na kolok k žiadosti o vydanie zbrojného preukazu, ďalších tisíc korún ako poplatok za skúšku, ale v podstate nik neskúma, či zbraň bude vedieť použiť. Sú však možnosti ísť zastrieľať si niekam do strelnice. Tých možností je dnes , myslím si, dosť... Opakujem ešte raz: spoliehať sa na to, že mám pri sebe kus železa, je o ničom. A čo je ešte horšie, keď ma útočník premôže, ešte aj zadarmo príde k strelnej zbrani."
Čo môžeme odporúčať? Zákon je totiž zákon a platí pre každého.
"Učiť sa, cvičiť, trénovať na strelnici... Nech to neznie ako fráza. Učiť sa v tomto prípade znamená zvládnuť teóriu streľby, aspoň jej základy... Je to čosi také, ako keď vám povedia, že si nemôžete sadnúť za volant, keď nič neviete o funkcii brzdy. A ja ako občan, keď idem investovať peniaze do nákupu strelnej zbrane, mal by som vo vlastnom záujme aspoň dačo o tom vedieť. A navyše, musím myslieť aj na to, kedy mám právo stlačiť spúšť. Ide tu o právny aspekt problému, o otázku nutnej obrany a podobne. Ale to je téma na ďalšie tri rozhovory."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
