uplynulého týždňa vás možno presvedčia o opaku.
HOKEJ: Kto vietor seje...
Poznáte to: kto vietor seje, búrku žne. Zrejme by sa nad tým vo voľnej chvíľke mohol zamyslieť aj tréner hokejistov HKm Zvolen Ernest Bokroš. Možno by sa potom v 51. minúte tretieho zápasu semifinálovej série proti Popradu zachoval inak. Na pripomenutie: v spomínanej minúte vsietili Podtatranci gól na 2:1. Kormidelník Zvolena vzápätí protestoval, pretože podľa jeho názoru gólu predchádzalo zakázané uvoľnenie, ktoré vraj rozhodcovia ignorovali (mimochodom, televízny záznam nepreukázal opodstatnenosť jeho sťažností). Neváhal vstúpiť na ľadovú plochu, aby názorne arbitrom vlastnou končatinou ukázal, odkiaľže to popradský hráč nastreľoval puk. Rozhodca ho za tento počin z lavičky oprávnene vykázal. Za to, že si E. Bokroš neudržal nervy na uzde, by sme sa naňho nehnevali. Išlo o veľa a emócie (niekedy aj prehnané) v takých prípadoch k športu patria. Dá sa prepáčiť, veď tréneri pracujú pod obrovským tlakom zo strany funkcionárov, ktorí chcú vidieť výsledky. Lodivod stredoslovákov sa vyhosteniu z lavičky podriadil bez reptania. V okamihu, keď ju opúšťal, ho však zasiahla do chrbta minca, ktorú doňho hodil nedisciplinovaný popradský divák. Bez debaty - odsúdeniahodné. Adekvátnym trestom pre takéhoto tiežfanúšika by bol doživotný zákaz vstupu na športové podujatia (alarmujúci je tohtoročný príklad zo Spišskej Novej Vsi, kde trenčiansky útočník Tomík hodil predmet, ktorý na hraciu plochu dopadol z hľadiska, späť medzi divákov a zasiahol jedenásťročného chlapca do oka, čím mu zapríčinil problémy so zrakom!). Neuveriteľné veci sa však začali pod Tatrami diať potom a hlavnej úlohe (bohužiaľ negatívnej) účinkoval - Ernest Bokroš. V prvom momente sa zdalo, že mincu, ktorá dopadla na jeho sako, ani nezaregistroval. Asi po troch sekundách však nečakane nahodil bolestnú grimasu a so skrivenou tvárou sa vrátil späť na striedačku. Tam si, simulujúc obrovskú bolesť, teatrálne ľahol na lavičku. Vzápätí si asi uvedomil, že toto divadielko mu môže skôr poškodiť, ako pomôcť a v sprievode ochranky striedačku opustil. Televízne kamery evidentne a nespochybniteľne odhalili, že pán Bokroš žiadne zranenie neutrpel a situáciu sa iba snaží využiť vo svoj prospech. A za toto sa, veru, na bývalého výborného hokejistu už hnevať musíme. Ak sa pri svojom odchode z lavičky kvôli nespratníkom v hľadisku cítil po zasiahnutí mincou ohrozený, mohol sa na striedačku vrátiť a o ochranku, ktorá mu napokon aj tak pri odchode asistovala, jednoducho požiadať. Načo bolo dobré to simulovanie zranenia? Muž vo funcii E. Bokroša by mal predsa na rozdiel od výtržníkov preukázať viac taktu, prispieť k upokojeniu vášní, ktoré sám rozpútal (svojím, v hokeji naozaj nevýdaným, vstupom na hraciu plochu počas stretnutia), a nie ich vlastným postojom ešte vybičovať. Nuž, kto vietor seje... A potom sa čudujeme, že práve tomu istému trénerovi hodia v Košiciach počas minuloročného extraligového finále na ľad slučku s nechutným odkazom, aby sa obesil. Žeby náhoda? (P. S.: E. Bokroš sa po stretnutí za svoj herecký výkon ospravedlnil.)
BASKETBAL: Afrika - zem zasľúbená
V druhom prípade nechceme ani tak kritizovať, ako poukázať na nie celkom bežnú skutočnosť. Vo štvrtok odletela z letiska vo Frankfurte nad Mohanom basketbalistka košickej Delty Domex Renáta Horváthová. Cieľ jej cesty ležal až za Gibraltarom - exotické Tunisko. Za tamojší ESS Spax Tunis počas týchto dní 'legionárči' a pomáha mu uspieť čo najlepšie v Pohári majstrov afrických krajín. Domov sa má vrátiť dvanásť dní po svojom odchode. Na tom by ešte nič zvláštneho nebolo, keby... Keby hráčka základnej zostavy Delty Horváthová neodišla práve pred rozhodujúcim súbojom v boji o postup do semifinále play off slovenskej ligy proti Istrobanke. Tréner i družstvo sa museli v ťažkej chvíli zaobísť bez svojej opory, ktorej sa v dovtedajšom priebehu play off darilo nad očakávanie a bola jednou z kľúčových postáv Delty v prvých dvoch súbojoch proti Istrobanke. Košičanky napokon do semifinále postúpili aj bez nej. Druhá priečka po nadstavbovej časti ich však oprávňuje trúfať si aj na finále. V boji oň budú musieť dvakrát zdolať UMB B. Bystrica. Neľahká úloha. A ešte stále bude chýbať Horváthová, ktorá sa do dresu Delty vráti až po skončení semifinálových bojov. Ako to, že ju klub pustil? Nuž, keďže ani v špičkových kluboch peňazí nazvyš nieto, výplaty meškajú. BK Delta Domex nie je výnimkou. Ak teda klub nie je schopný vyplácať hráčkam (hráčkou je aj Horváthová) načas sľúbené mzdy, nemá asi morálne právo hráčku, ktorej sa vyskytne možnosť privyrobiť si za hranicami, držať nasilu v tíme. Svoju logiku to má. Prečo Horváthová v čase, keď ju družstvo veľmi potrebuje, ukáže spoluhráčkam chrbát a nechá ich trápiť sa v rozhodujúcich zápasoch bez svojej pomoci? Keďže jej klub dlží istý obnos peňazí a na posledné výplaty iba (zatiaľ márne) čaká, nemožno sa čudovať, že využila lukratívnu ponuku, veď z niečoho žiť musí. Svoju logiku má i to. Celkový sumár - Delta v boji o medaily, kým Horváthová v Afrike - však už taký logický nie je. Ej, niečo bude asi naozaj choré v tomto štáte slovenskom...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
