obmäkčiť nekompromisného usporiadateľa, nepodplatiteľného starého pána Putiša, dokonale reprodukovaná muzika v podaní takých kapiel, ako Beatles, Rolling Stones, Deep Purple, Who, Led Zeppelin, Jethro Tull, Cream, nenapodobiteľná, báječná atmosféra, umocnená mixom kofoly s rumom taký bol košický V-klub na prelome 60. a 70. rokov. Byť na diskotéke bratov Rybárovcov vo Véčku bolo pre každého mladého človeka poctou i výsadou.
"Inšpirovala ma Praha, kde som bol na vojenčine. Tam som zažil prvé diskotéky Jirku Počtu a Petra Černého, v Bratislave Števa Anderka. Na východe v tom čase nebola v podstate možnosť zbaviť sa pri kvalitnej hudbe. Brat Palo mal kontakty v Anglicku, odkiaľ sme občas dostávali platne. A tak sme to skúsili," spomína starší z Rybárovcov, dnes už pán po abrahámovinách, Števo.
Keď v novembri 1969 usporiadali prvú diskotéku na východe republiky, určite netušili, že sa práve stali priekopníkmi nového druhu zábavy, z ktorej sa časom stala kultová záležitosť, fenomén, ktorý veľmi silne ovplyvnil myslenie a cítenie prinajmenej jednej generácie. Onedlho vznikli ďalšie diskotéky, ale štvrtkovým večerom vo Véčku sa len máloktorá vyrovnala.
"Paľo púšťal výlučne tvrdú muziku, ja som sem-tam uviedol aj nejakú ‚kukuricu', teda hity. Ale v princípe sme mali presne určenú hranicu medzi kvalitou a brakom. Zaujímavé je, že hudba, ktorú sme vtedy ponúkali, prežila a dnes ju opäť počúva mladá generácia," hovorí Števo.
Kvalitná hudba však nebola jedinou doménou bratského tandemu: "Prednedávnom som sa zhodou okolností ocitol na jednej diskotéke. Hodinu išla muzika v tom istom rytme a diskdžokej sa ani raz neozval! Samozrejme, takzvaní púšťači hudby boli a budú. Diskotéka by však mala byť o niečom inom. Pre nás bol najdôležitejší kontakt s ľuďmi na parkete. Človek, ktorý nevie, čo by radi počuli, ktorí necíti, že v určitom momente treba zmeniť rytmus, ktorý jednoducho nevie s ľuďmi komunikovať, asi by diskotéky nemal robiť. My sme sa snažili ľudí naozaj zabaviť. Nielen hudbou, ale aj slovom. Boli sme šťastní, keď boli šťastní. Bez spätnej väzby by ma to ani nebavilo."
Vlani v novembri, teda "thirty years after", si starí véčkari dali rande v košickom GeS-klube. Zišli sa tu ľudia, ktorí sa nevideli týždne, mesiace, roky, ba aj desaťročia. Azda najfrekventovanejšie znela otázka, prečo nerobiť stretnutia pravidelne.
"V Košiciach nejestvuje klub, kde by sa mohli stretnúť starí priatelia, pri muzike spred dvadsiatich či tridsiatich rokov si zašantiť, poklebetiť, zaspomínať si, jednoducho - dobiť starnúce baterky. Po dohode s Gejzom Szabadosom, majiteľom GeS-klubu, sme sa rozhodli, že sa pokúsime obnoviť tradíciu. Pravidelne každý prvý piatok v mesiaci bude v GeS-ku stretnutie starých, ale duchom ešte stále jarých véčkarov. Skúsime, uvidíme. Nech je prča..."
Prvé stretnutie sa uskutoční už najbližší piatok, teda 7. apríla. Uvádzať ho bude, kto iný ako Števo Rybár: "Repertoár? Samozrejme, predovšetkým staré veci, doplnené novšími nahrávkami legiend, ale nevylučujem ani čerstvé novinky, ktoré nás majú čím osloviť." Vysokoškolské indexy, bez ktorých sa do starého Véčka dostal len málokto, nahradia klubové preukazy s typickou sovou, každý večer by mal program obohatiť zaujímavý hosť, súčasťou každej diskotéky bude hlasovanie o top skladby, ktoré budú určovať repertoár tej nasledujúcej, spomedzi typujúcich si jeden vyžrebovaní odnesie drobnú cenu...
Mládež Gottwaldova, veru sa je na čo tešiť!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
