srdečnú vďaku. Mnohí z nás by sme veru boli nútení nielen opustiť štúdium, keby ste sa nás neboli zaujali a neboli nám obstarali bezplatnú stravu aj bývanie. Vypovedali nám všetko a my, nevediac od predesenia, čo robiť a kde sa obrátiť, išli sme k Vám. Privinuli ste nás k srdcu ako svoje deti a postarali sa, aby sme mohli doštudovať tento školský rok. Sme Vám viazaní prevelikou úctou a vďakou aj pred verejnosťou. Nestačí len vďaka, sme povinní vám sľúbiť, že ostaneme roduvernými pracovníkmi nášho ľudu. Tešíme sa tiež, že nájde sa ešte človek, ktorý má záujem o chudobného slovenského študenta medzi tak ťažkými pomermi, ako sú v Košiciach."
Tento text je časť z listu - poďakovania košických slovenských študentov, uverejneného v regionálnej tlači. Adresovaný bol županovi Dr. J. Rumanovi a podpísaný dvoma študentami Vyššej priemyselnej školy v Košiciach Martinom Marčekom a Jánom Ovčiarikom. Poďakovanie je z roku 1922 a nebolo ojedinelým v tlači. Župan Ruman patril k dobrodincom chudobných študentov (dnes by sme jeho počínanie nazvali sponzorstvom), ktorí nemali vtedy ustlané na ružiach. V tom čase bol Ruman županom Abovsko-turnianskej župy a stal a veľžupanom po reforme župného zriadenia na Slovensku (vstúpila do platnosti 1. 1. 1923). V rámci nej sa z bývalej župy Abovsko-turnianskej, Zemplínskej a Šarišskej utvorila Košická veľžupa so sídlom v Košiciach. Ruman predstavoval kontinuitu jednotnej koncepcie verejnej správy na Slovensku od roku 1919. Patril medzi jej čelných predstaviteľov a v duchu politického programu Čs. agrárnej strany, reprezentovanej na Slovensku Dr. V. Šrobárom a M. Hodžom. V roku 1925 náhle zomrel.
Vráťme sa k podmienkam študentov. Kým v Levoči takmer sto rokov fungovalo stravovanie študentov za minimálne ceny alebo zadarmo, tí, čo boli z vidieka, mali bezplatné ubytovanie a dokonca aj učebnice, v Košiciach bolo školstvo voči svojim žiakom nevšímavé. Chudobní študenti mali na niektorých školách úľavy, postupne vznikali i nadácie pre ich podporu, no najčastejšie ich podporovali bohatšie rodiny alebo vysokí župní úradníci.
Žiakom ľudových škôl (terajšie základné) poskytoval bezplatné obedy Červený kríž. Minister s plnou mocou pre Slovensko dal ČSČK súhlas na finančné zbierky, kultúrne podujatia a slávnosti po celom Slovensku, aby výťažok z nich rozdelil na humanitné ciele, sociálne podpory, pomoc chorým na tuberkulózu, kurzy pre matky a iné. Minister vyzval aj svoje podriadené úrady, úrady štátnej správy, aby "v plnej miere podporili myšlienku humanity."
V súvislosti so stredným školstvom spomeniem aj vysoké. Práve rok 1922 znamenal prelom na Právnickej akadémii v Košiciach. Po prvýkrát sa na nej uskutočnili "štátne vedecké skúšky" po tom, ako minister školstva a národnej osvety ČSR vymenoval skúšobnú komisiu. Vybral do nej najlepších košických právnikov. Za predsedu komisie župana Dr. Rumana, za jeho zástupcu profesorov Baintnesa a Ošvátha, za členov Dr. Bullu - županovho nástupcu, mešťanostu Dr. Mutňanského, predsedov tabulárneho súdu Dr. Toronského, Dr. Kovalíka, hlavného župného zástupcu Dr. Párnického, mestského radcu Dr. Bauera a advokáta Dr. Sekáča. V čom spočíval prelom v Košiciach bolo veľa dobrých právnikov a sudcov. Študovali na Právnickej akadémii (PAK), ktorá bola spočiatku (1850 - 51) ako odborná škola vysokoškolského charakteru s dvoma a potom štyrmi ročníkmi s ôsmimi katedrami, ale neumožňovala jej ukončenie doktorátom. Mnohí absolventi PAK pokračovali v štúdiu na právnických fakultách v Budapešti alebo v Kluži, kde získali doktorát a potom sa vrátili do Košíc. Rovnako úsilie zriadiť v Košiciach univerzitu alebo vysokú školu technickú bolo do roku 1918 neúspešné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
