výrobe a dodávkach tepla v meste. Nepôjde pritom o dolaďovanie dlhodobej koncepcie tepelného hospodárstva v meste, ktorú poslanci dali vypracovať už pred niekoľkými rokmi a podľa ktorej sa v Snine prikláňajú k jeho decentralizácii. Na pleciach majú aktuálnejší problém. Pre nedostatok uhlia totiž pred pár týždňami v Snine hrozil kolaps tepelného hospodárstva a táto hrozba úplne nie je zažehnaná ani teraz.
Na príčine toho sú neplatiči, ktorí dodávateľovi tepla v Snine firme Sukmont dlhujú okolo 31 miliónov Sk a tá výrobcovi tepla Vihorlatu, a. s. Snina zasa dlhuje asi 29 miliónov Sk. Výrobca pomaly už nemá za čo nakupovať uhlie a v poslednom čase si vypomáhal pri výrobe tepla aj zemným plynom. Dlžníkom je aj štát, ktorý na dotáciách na teplo od roku 1996 dlhuje okolo 16 miliónov Sk.
"Požiadali sme výrobcu tepla spoločnosť Vihorlat, aby neodstavil jeho výrobu, kým nepríde dodávka uhlia, ktorá podľa informácií už je na ceste," uviedol pre náš denník zástupca primátora mesta Snina Pavol Marinič. "Je to stále na doraz. Vihorlatu dochádzajú zásoby uhlia a stav je kritický. Problém dlhov štátu by bolo potrebné riešiť na úrovni ministerstva financií, ale ako uviedol na poslednom zasadaní mestskej rady prednosta okresného úradu, je to celoslovenský problém."
Tento problém sninskí poslanci dnes asi ťažko vyriešia. Ale len od nich bude záležať, či schvália záverečný účet mesta za minulý rok a správu o výsledkoch finančného hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami mesta v tomto období. Podľa informácií, ktoré nám poskytol zástupca primátora mesta Snina Pavol Marinič, mesto v minulom roku na strane príjmov disponovalo sumou 90 694 tisíc Sk. Na strane výdavkov je udávaná čiastka 87 667 tisíc Sk. Čiže Snina minulý hospodársky rok zavŕšila prebytkom vo výške okolo 3 028 tisíc Sk, ktorý bude prerozdelený na bežnom účte do cestného fondu, fondu rozvoja bývania, rezervného fondu a fondu odmien.
"Pôvodný rozpočet mesta na rok 1999 bol schválený ako vyrovnaný v objeme 63 miliónov 525 tisíc korún a v priebehu roka bol dvakrát upravovaný," uviedol P. Marinič. "Pri prvej úprave rozpočtu na strane výdavkov sme, dá povedať, išli do deficitu. Zdroje sme prakticky získali až v závere rozpočtového roka, keď sme z Fondu národného majetku dostali finančné prostriedky za dlhopisy. Na hospodársky výsledok mali vplyv najmä úhrady platieb v posledné dni kalendárneho roka. Z Fondu národného majetku to bolo 1,1 milióna korún pred termínom splatnosti a úhrada pohľadávok za odpredaný majetok mesta."
V minulom roku v Snine najvýznačnejšími investičnými akciami bolo začatie výstavby telocvične pri základnej škole na sídlisku Komenského, kde preinvestovali 4 milióny korún, a pokračovanie vo výstavbe skládky tuhého komunálneho odpadu. Práve skládka je pre mesto veľmi dôležitá, preto aj v tomto roku tejto investičnej akcii budú venovať zvýšenú pozornosť. Samozrejme podľa toho, čo dovolí mestský rozpočet a štátne dotácie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
