získali aj niekoľko veľmi pekných pozícií. Potvrdili tak, že na Slovensku sa tomuto bojovému umeniu darí vcelku dobre a zázemie talentovaných borcov je stále dosť kvalitné. Košické farby reprezentovali v stovežatej Prahe viaceré kluby, veľmi dobre sa darilo košickému Guard klubu. Po návrate do metropoly východu mohol šéf tohto relatívne nového klubu Peter Onuščák (na snímke vľavo spolu s trofejou najväčšej hviezdy svojho klubu Romana Voláka) skonštatovať potešiteľnú bilanciu. V konkurencii 260 pretekárov z ôsmich krajín sa "Guarďákom" podarilo získať jednu zlatú medailu (Roman Volák - freestyle), štyri strieborné (Viktor Žoffa - light contact do 60 kg, Zdena Trávničková - light contact do 55 kg, Vladimír Dudinský - full contact do 57 kg, Ferdinand Kočiš - fullcontact do 81 kg), a napokon ešte aj tri bronzové medaily (Roman Pojezdala - full contact do 75 kg, Róbert Sabo - semi contact nad 91 kg, Jana Šipošová semi contact nad 65 kg). Petra Onuščáka, ktorý robí predsedu Guard klubu od konca roku 1998, s bojovými umeniami aktívne začal už v roku 1979 a dosiahol aj pár veľmi dobrých výsledkov na medzinárodnej scéne, sme požiadali o rozhovor na tému pražského turnaja.

- Guard klub Košice patrí v metropole východu medzi tie mladšie, no už dnes jeho borci dosahujú veľmi dobré výsledky aj na medzinárodnom fóre. Ako sa vám podarilo vypracovať sa na takú úroveň?

"Po tom, ako ma niektorí ľudia oslovili s ponukou zobrať kickbox, som využil pár svojich športových kontaktov a skúseností. Použil som peniaze sponzorov na to, na čo by sa v takomto prípade mali používať vždy, a síce dať ich do športu. Podarilo sa nám vytvoriť dobré podmienky a zázemie, ktoré našich chlapcov presvedčili o tom, že v našom klube sa začne robiť tento šport naozaj koncepčne. Podarilo sa mi zaangažovať veľmi dobrého trénera Hakiho Shalju a začali sme trénovať. V začiatkoch sme mali v telocvični štyroch ľudí, po roku a pol je naša základňa už osemdesiatčlenná. Máme v tíme majstrov sveta, či už Romana Voláka, alebo juniorského svetového šampióna Roba Saba."

- Ako si teda spokojný s najnovšími výsledkami borcov z tvojho klubu, ktoré dosiahli na jubilejnom desiatom Czech Open?

"V podstate z dvanástich našich pretekárov priniesli ôsmi medaile, takže by som mal byť relatívne spokojný. Keby som však mal byť maximalista, tak by som povedal, že boli aj určité zlyhania. Naši strieborní medailisti totiž mali podľa mňa vo finále vyhrať. Turnaj to však bol náročný, o čom svedčí aj fakt, že niektoré finálové zápasy začínali až o deviatej večer po celodenných vyraďovacích súbojoch. Z haly sme odchádzali o jedenástej v noci a niektoré kategórie ešte stále pokračovali... Tento turnaj som bral aj ako určitú výkonnostnú previerku niektorých našich borcov, ktorí sa na domácej scéne ukazovali vcelku dobre. Chýbali nám taktiež niektoré opory, ktoré marodujú so zraneniami. Celkovo môžem povedať, že táto previerka sa vcelku vydarila. Aj preto, že takáto veľká súťaž dá človeku viac, než pol roka dobrého tréningu."

- V Košiciach je viacero klubov kickboxu, z ktorých je zrejme popri vašom najväčší FBC. Berieš tieto ostatné kluby, ako svoju konkurenciu?

"My sme na tejto scéne podstatne kratšie, no nebral by som to tak, že je to naša konkurencia. My sa totiž z rôznych dôvodov, ktoré nechcem bližšie rozoberať, na slovenskej scéne nejako nevieme stretnúť. Ja by som sa tomu nevyhýbal, je to však vec manažérskeho prostredia. Mne osobne postačuje, že viacerí kvalitní pretekári prišli do nášho klubu z iných bez toho, aby som ich volal. To je celé."

- Na základe týchto slov to vyzerá tak, že medzi rôznymi klubmi v tomto športe na úrovni mesta Košice nie sú príliš dobré vzťahy... Je vcelku možné, že pramenia z toho, že si z ich klubov zlákal práve spomínaných pretekárov najvyššej úrovne, ako napríklad Roman Volák, Robo Sabo, Jana Šipošová, či ďalší...

"Čím som ich zlákal? Tým že som? Oni proste videli, že sa u nás niečo robí, že sa systematicky pracuje a nielen rozpráva, že sa na súťaže dávajú peniaze a nekončia vo vreckách jednotlivcov. Ja som nikoho z nich nebol volať, aby prišli do Guardu. Oni sami prišli a predsa im nezavriem dvere."