spoznať, že fajčenie negatívne ovplyvňuje svet aj inými spôsobmi ako vyvolávaním rakoviny či otravovaním nefajčiacich blížnych. Pozrime sa na niektoré z nich.
Ak si zapaľujete cigaretku, asi nemyslíte na to, že aj kvôli vám práve teraz niekde v rozvojových krajinách zomiera človek. Vyzerá to možno trochu šokujúco, ale je to tak. Tabak sa totiž pestuje najmä v najchudobnejších a hladujúcich štátoch a zaberá obrovské množstvo pôdy, ktorá by sa mala využiť na pestovanie potravín. Pestovanie a spracovanie tabaku so sebou prináša výrub lesov, pričom odlesnená pôda ochotne pomáha záplavám a erózii. O tom, že potopa sa občas objaví aj v "suchej" Afrike sme sa mohli presvedčiť nedávno. Na sušenie a fermentáciu jedného kilogramu tabaku treba 100 až 130 kg dreva, teda ročne sa takto "prekúri" 2,5 milióna hektárov lesa. Je to osmina celkového vyrúbaného lesa sveta. Tabakové firmy sa pôdu snažia zalesniť použijúc pritom rýchlorastúce dreviny nepatriace do týchto oblastí. Tie teda síce rýchlo vyrastú, ale aj tak je to márne, lebo po čase ich vypália kvôli našim drahým fajčiarom.
Psy, opice, prasiatka, morčatá, kohúty a iné stvorenia hynú pri zbytočných pokusoch tabakových firiem aj napriek tomu, že riziká fajčenia sú preskúmané až - až. Tie zvieratá sú nedobrovoľnými fajčiarmi len preto, lebo tie spomínané firmy chcú svetovým zdravotníckym organizáciam dokázať neškodnosť pasívneho fajčenia. (Mimochodom je dokázané, že pasívne, tiež nedobrovoľné fajčenie je nebezpečnejšie ako aktívne.) Nuž a predstavitelia tých podnikov tvrdia, že nie sú spoľahlivé vedecké dôkazy o tom, že občasné nevinné posedenie v zafajčenej miestnosti je príčinou rakoviny pľúc a chorôb srdca. Takisto kedysi roztrubovali, že "normálne" fajčenie je neškodné. Ďalším dôvodom trápenia zvierat je vývoj takzvanej bezdymovej cigarety, ktorá by mala byť zdravšia ako dnešné obyčajné. (Len tak pre informáciu, ak by ste chceli zo svojho menu odstrániť cigarety firiem testujúcich tabak na zvieratách tak vynechajte Marlboro, L&M, Sparta, Start, Bond, Camel, Winston, Monte Carlo atď.)
Takže ako vyzerá taký test na živočíchoch? Jedna firma držala 1000 hlodavcov, každého osobitne v rúre s priemerom takým, aby sa tam vopchali, nuž a tieto myši boli 6 hodín denne počas troch mesiacov údené za živa tabakovým dymom. Po takejto "dovolenke" ich zarezali a pitvali. Pri inom teste oholili zvieratám srsť na zadnici a nanášali im tam decht z bežných a z "bezdymových" cigariet, pričom sa malo dosiahnuť poškodenie ich DNA a dôkaz, že ten nový extra - vynález je dobreže nie liečivý. Inokedy zas naučia opice fajčiť a potom chcú dokázať, že nie sú závislé. Výsledky niektorých pokusov údajne preukázali neškodnosť pasívneho fajčenia, iné boli preventívne utajené.
Ak vás milí fajčiari neirituje osud vzdialených krajín a vzdialených pokusných zvierat, mohlo by vás zaujímať, čo spôsobujete svojmu najbližšiemu okoliu, teda nefajčiacim príbuzným a známym (určite takých máte). Tak "klasicky" sú to srdcové a pľúcne ochorenia, vrátane rakoviny. Oni pritom dýchajú dym unikajúci z voľne položenej cigarety a dym unikajúci z rôznych telesných otvorov fajčiacich. Táto zmes obsahuje 4000 látok, z toho 40 je karcinogenných. Tento vedľajší dym vzniká pri nižších teplotách (500 stupňov) ako dym vťahovaný fajčiarom, ktorý je zmesou dokonalejšie spálených látok. Takže ten nevinný dostane vyššiu dávku oxidu uhoľnatého, amoniaku, toxínov aj karcinogénov. Aj keď treba podotknúť, že ten vedľajší dym si občas musia vdýchnuť aj fajčiari. Netešte sa teda, že dostanete rakovinu neskôr ako vaše okolie. Aj preto vlády (dokonca aj u nás) vyrábajú zákony na ochranu nefajčiarov. Niektorým to však ťažko pomôže, stačí si spomenúť na deti húliacich rodičov. Tí sa toho svinstva za roky svojej mladosti nainhalujú zodpovedné kvantum. Tretina zápalov dolných dýchacích ciest detí do jedného roka je spôsobených nedobrovoľným vdychovaním cigaretového dymu. Mimochodom vedci zistili aj to, že niektoré látky z cigariet ovplyvňujú aj správanie človeka. Fajčiar nedbá na svoje okolie a sústredí sa hlavne na včasný prísun nikotínu do tela. Ťažko pripustí, že niečomu a niekomu škodí...
Autor: Ján Dzurdženík
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.