častí, pretože sa takisto dožadovali masívnych investícii do lokalít v mieste svojho bydliska. Keď sa vedenie toho istého mesta rozhodlo navrhnúť situovanie stále neexistujúcej skládky tuhého komunálneho odpadu do blízkosti niektorej z mestských častí, jej obyvatelia oponovali vypísaním petičnej akcie. Podobne to dopadlo aj pri snahe o zriadenie ubytovania pre neprispôsobivých a sociálne odkázaných občanov. No a teraz, keď sa investičné aktivity majú presunúť do mestskej časti Spišská Sobota, časť jej občanov opäť vyjadruje nespokojnosť. Znepokojuje ich katastrofálny stav povrchu miestneho námestia topiaceho sa v blate živenom jarnými dažďami. Ich ponosy tlmočil v rámci interpelácií na ostatnej schôdzi mestského zastupiteľstva starosta Spišskej Soboty František Strojný.
Hoci mu primátor na jeho interpeláciu dosiaľ písomne neodpovedal, urobil tak verejne pred dvoma dňami večer na stretnutí vedenia mesta s obyvateľmi tejto mestskej časti Popradu. Skôr, ako sa rozkrútil tradičný kolotoč otázok "na telo", primátor mesta Štefan Kubík vysvetlil: "Stavebné úpravy na námestí v Spišskej Sobote sa začali už v roku 1995. Vtedy sa urobila rekonštrukcia verejného osvetlenia. Neskôr prišiel na rad vodovod a vlani plynofikácia. Keďže tieto práce ešte stále nie sú dokončené, je logické, že námestie je počas dažďov rozmočené a topí sa v blate. Prípravná fáza dotvorenia plochy námestia naozaj trvá dlho. Lenže nie je to kvôli našej váhavosti alebo nedostatku peňazí. Keďže sa pohybujeme v mestskej pamiatkovej rezervácii, muselo sa uskutočniť viacero odborných kolokvií a náročných rokovaní, najmä s pamiatkármi. Zachovanie existujúcich historických hodnôt sme museli skĺbiť so snahou o zohľadnenie našich potrieb na najbližších 20 až 50 rokov."
O aktuálnom stave námestia a pripravovaných krokoch hovoril poslanec Milan Jurčo, ktorý nespokojných obyvateľov vyzval k trpezlivosti. Upozornil, že situácia je podobná tej, ktorá vládla na centrálnom Námestí sv. Egídia v Poprade pred troma rokmi. Aj to po rozkopaní vyzeralo hrozivo, navyše za plnej pešej premávky verejnosti. Lenže stavebné úpravy sa stihli v tom istom roku, ako sa začali, tak, ako je to naplánované aj teraz. "Už v týchto dňoch začneme s dokončovaním vodovodu a asi o dva týždne sa pustíme do plynofikácie. Ešte predtým však sfrézujeme cestné komunikácie, ktoré nanášaním stále nových povrchov v niektorých miestach prevyšujú vchody do domov o 30 až 40 cm. Nakoniec, začiatkom júna, sa začnú práce na povrchu námestia, ktorý bude pozostávať z takmer umeleckých obrazcov vytvorených zo žulových kociek. Miestami zachováme aj súčasné travertínové platne," načrtol obrysy technologického postupu M. Jurčo.
Občanom po tomto výklade zostalo málo tromfov, ktoré zrejme pôvodne chceli vyniesť pri stretnutí s početne zastúpenou generalitou mesta. Svoje vystúpenia totiž obmedzili len na pripomienky, týkajúce sa zváženia potreby redukcie zelene na námestí alebo návrhu na zakomponovanie do projektu jeho riešiteľom opomenuté tri studne, v minulosti slúžiace obyvateľom námestia. Napokon vyzvali primátora, aby pri vypisovaní verejnej súťaže na zhotoviteľa povrchu námestia, dbal na výber tej najkvalitnejšej firmy. Poukázali pritom na už spomenuté Námestie sv. Egídia, ktoré kvôli nerovnému povrchu nazvali "Námestím tisícich jazier". Primátor ich ubezpečil, že finančná situácia mesta je taká, že by nemali vzniknúť problémy. "Síce ešte nemáme peniaze na účte, ale čísla, s ktorými kalkulujeme, sú reálne. Sumu pred súťažou nezverejníme, aby sme skutočne mohli vybrať tú najlepšiu ponuku," uviedol na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
