Štefana Kubíka, aby dal podnet orgánom činným v trestnom konaní v súvislosti s hroziacou haváriou na popradskom zimnom štadióne. Stalo sa tak na ostatnom zasadnutí mestského parlamentu. Túto informáciu sme zverejnili pod titulkom "Prečo už raz mali byť občania Popradu evakuovaní?"
Nie, nešlo o prvoaprílový žart, ale naozaj o závažnú realitu, ktorá je hrozbou pre zimný štadión i obyvateľov mesta.
Na interpeláciu poslanca hneď zareagoval riaditeľ Správy mestských komunikácií v Poprade Štefan Škovira, ktorý zimný štadión v súčasnosti spravuje, ale aj samotný popradský primátor Š. Kubík.
"Po revízii nezávislým revíznym technikom bolo určené, že prevádzka zimného štadióna môže trvať do 30. júla 2000. Odborníkovi z Bratislavy dali urobiť expertízu, ktorý potvrdil, že môže dôjsť k určitým zmenám a k poruche vo vedení čpavku. Toto sa monitoruje, denne sa robia o tom zápisy, ale jasný dôkaz o tom, čím je to zapríčinené, či spodnými vodami alebo nekvalitnou prácou, to jednoznačné teraz nie je. To sa dá určiť až potom, keď dôjde k roztopeniu ľadu," uviedol riaditeľ SMK Š. Škovira.
"Je mojou povinnosťou informovať poslancov i verejnosť, aké kroky podniklo a čo v súčasnosti robí vedenie mesta v záujme urýchleného riešenia tohto závažného problému," povedal na úvod primátor Š. Kubík. Bližšie sa k hroziacej ekologickej havárii vyjadril aj na tlačovej besede, ktorú usporiadal začiatkom tohto týždňa na mestskému úrade.
Novinári sa tak dozvedeli, že ihneď po zistení, že je tu reálna hrozba havárie, došlo k dvom stretnutiam s projektantom Kramárom, ktorých cieľom bolo analyzovať príčiny, prečo dochádza k pohybom v ľadovej ploche, ako aj v rozvodoch chladiaceho čpavku. Na stretnutie bol prizvaný aj odborník pre spracovanie projektov a statiky Anton Kálovec z Popradu a ďalší poprední činitelia mesta.
"Otvorene sme sa snažili analyzovať príčiny s cieľom rozhodnúť sa pre niektoré z troch navrhovaných alternatív riešenia problému. Po vyše dvojhodinovom rokovaní sme sa rozhodli pre tretiu alternatívu. Podľa nej sa terajšia ľadová plocha ponechá v pôvodnom stave a na ňu pôjde nová ľadová plocha. Bude však uložená na šesťdesiatich troch mikropilotách, pričom medzi jednou i druhou plochou bude aplikovaná tepelná izolácia. Na mikropiloty ukotvia aj terajšiu ľadovú plochu. Zabráni sa tak vzájomným pohybom jednej i druhej plochy. Na následné stretnutie sme si nechali predložiť zjednodušenú technickú dokumentáciu, aby sme sa mohli lepšie dostať takpovediac do obrazu a lepšie posúdiť celé navrhované technické riešenie," informoval v ďalšej časti primátor.
Zároveň pripomenul, že už na predchádzajúcom zasadnutí mestského zastupiteľstva (februárovom - pozn. red.) bolo rozhodnuté, aby výber dodávateľa na likvidáciu hroziacej ekologickej havárie bol urobený priamym zadaním. Bola ustanovená aj výberová komisia, ktorej členmi sú viceprimátor mesta Anton Danko, prednosta MsÚ Jozef Karniš, poslanci Milan Baran (terajší prednosta OÚ v Poprade - pozn. red.), Milan Jurčo, bývalý viceprimátor Popradu a pracovník mestského úradu Anton Paločko. Za predsedu výberovej komisie bol ustanovený samotný terajší primátor Š. Kubík.
"Proces príprav na likvidáciu možnej havárie beží. Posudzujú sa aj iné návrhy. Komisia je takpovediac v dennej permanencii. V niektorých masmédiách sa objavili informácie, že likvidácia havarijného stavu bude stáť mestskú kasu okolo sedemnásť miliónov korún. Dnes však ešte ťažko povedať, či naozaj pôjde o takúto menšiu alebo vyššiu čiastku. S určitosťou však viem povedať, že sa usilujeme o jedno - aby rekonštrukcia zimného štadióna sa uskutočnila v letnej prestávke, aby hokejový turnaj o Tatranský pohár, ktorý už tradične prebieha koncom augusta i ďalšie nasledujúce súťaže, mohli nerušene bežať," zdôraznil pred novinármi popradský primátor.
Nevyjadril sa však k požiadavke poslanca Petra Lauka, či dá podnet orgánom činným v trestnom konaní na vyšetrenie údajne nekvalitnej a zle urobenej rekonštrukcie ľadovej plochy na popradskom zimnom štadióne spred niekoľkých rokov. Zástupcovia masovokomunikačných prostriedkov sa tiež nedozvedeli meno organizácie, ktorá túto rekonštrukcii robila a koľko na to šlo z peňazí daňových poplatníkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
