Jeho výstižný humor, ktorý sa medzi riadkami vysmieva hlúposti, nedal spať niekdajším strážcom "spravodlivosti", ktorí si zapisovali jeho meno na svoju čiernu listinu čoraz častejšie. V súčasnosti zastáva Pepa Nos naďalej funkciu "dvorného šaška". Na jednej strane sa vysmieva z chýb spoločnosti no na strane druhej ľuďom dáva návod ako "vytriezvieť" a nájsť si vlastnú cestu. Zastihli sme ho počas koncertu s Honzom Krylom. A tak nám tento stúpenec budhizmu istý čas sa objavujúci aj na doskách divadla Semafor zvestoval čo je nové...

Rok 2000 je názov vášho aktuálneho albumu. Je na ňom nejaký hudobný či filozofický posun oproti doterajším platniam?

"Obrovský. Pretože posledný album má už plný zvuk s bicími. Vrátil som sa k svojim bigbítovým koreňom, kedy som začínal ako basgitarista v jednej kapele. Je to taký vývoj, kedy človek ide ďalej a snaží sa vyskúšať čo najviac. Ide o to, aby to ľudia schválili, pretože pre interpreta, ktorý sa dostane do určitej škatuľky je v podstate risk vyskúšať niečo nové. Som úplne závislý na tom, ako na to zareagujú fanúšikovia. Naviac album je spolovice urobený klasicky, tak ako predchádzajúce. Jeho prvá polovica je oddychová a relaxačná a druhá človeka zaktivizuje. Je to vlastne symbolika života, dal som si na tom záležať."

Navidomoči nie ste spokojný s vývinom spoločenskej situácie, o čom svedčí aj vaše turné Nostalgia s Krylem. Paradoxne práve vy ste boli známy svojimi nadľahčenými, humornými textami, ktoré vždy ponúkali nejaké východisko. Zvážneli ste?

"Tu nejde o nejakú nespokojnosť. Ja len popisujem čo okolo seba vidím, ako to cítim a čo si myslím, že je dôležité pre ľudí. To znamená, že ak mám potrebu definovať to čo okolo mňa je, robím to preto, lebo viem, že veľa ľudí má hlavu "v pejru" a k tejto definícii sa jednoducho nedopracuje lebo na to nemá čas. A práve tým, že sa to nedefinuje oni trpia, pretože zložité situácie potrebujú nutne definovať. Je dôležité sa v nich vyznať napríklad aj z hľadiska psychického zdravia. No a ja keď vidím okolo seba zlo a pomenujem ho, tým pádom ho zneutralizujem. Zlo je akurát nedostatok dobra a jeho zneutralizovaním vytváram priestor pre dobro. Tým sa človeku otvára možnosť dostať sa dopredu."

Takže filozofia vašej tvorby je, že po zlom zákonite príde dobré?

"Áno. Na jednej strane sa zaoberám "pochmúrnymi" otázkami, ktoré so sebou prináša tretie tisícročie. V textoch sa dotýkam katastrof, ktoré svet postihli ako napríklad povodne, ktoré len v Čechách narobili škody za tri milióny. Alebo zemetrasenie v Turecku či na Taiwane. Práve cez tieto témy sa pomaličky dostávam k svetlejším motívom, ktoré naznačujú, že po tom zlom príde dobré. Je to východisko, ako pozerať na novú dobu s nádejou. Základom každej ľudskej existencie je nádej a právo na šťastie. A toto právo je druhou polovicou mojej tvorby. Aby sa mal človek čoho chytiť potom, čo mu boli popísané negatíva civilizácie. Je to už však na každom jednom z nich či si to tam nájde."

Ako umelec s vlastným presvedčením sa musíte prebíjať, aby ste vôbec prežili, stojí vám to za to?

"Nie som človek, ktorý sa uspokojí s tým, že sa musí ľuďom za každú cenu páčiť, len aby mal existenčné zázemie. Tým pádom by som sa spreneveril svojmu poslaniu a následne by som klamal, jednoducho nevyjadroval to, čo cítim. Ja hovorím to, čo považujem za nutné povedať a nehľadím na negatívne dôsledky pre seba samého. To považujem za najdôležitejšie. V momente, keď pravdu mnou objavenú reprodukujem, nechám to úplne "bejt". Až potom zvažujem či ma to môže nejakým spôsobom ohroziť."

A čo peniaze, máte ich dosť?

"Ku podivu stále nad sebou cítim nejakú vyššiu moc, ktorá mi radí, ako mám svoju prácu robiť. Hovorí mi, ja ti pomôžem a ty sa nestaraj, ako zaplatíš nájom. Pravidelne každý týždeň nájdem na zemi desať alebo dvadsať haliernik a tá symbolika je v tom, že "hele" ty síce nebudeš mať ktovieaké peniaze a milióny. Budeš ich mať toľko, koľko potrebuješ. Ono je to tiež pre tvoje dobro. Lebo ľahko sa môže stať, že raz budeš mať toľko peňazí, že vzbudíš závisť u druhých a už nebudeš môcť vykonávať svoju prácu tak ako máš. Proste nestaraj sa, vždy dostaneš toľko, koľko máš dostať."

Pre mnohých smeruje dianie na zemi k nezvratnému zániku, ktorý sa rokom 2000 len urýchlil. Počas vystúpenia ste sa nechali počuť, že podľa vás sa táto tendencia zjemní a naberie opačný smer. Odkiaľ ten optimizmus?

"S kontaktu s najvyššou silou. Pretože pravidelne meditujem a komunikujem s najvyššou silou, ktorou je pre niekoho Boh, Vesmír, Buddha či svetová myseľ - je to o tom istom. Prostredníctvom nej som sa dozvedel, že všetky tieto apokaliptické vízie majú ľudí len varovať a prebudiť. Potom je to už na každom jednom z nich. A práve v tom vidím aj ja svoje poslanie, ktoré cítim denne od 16. mája 1982. Chcem, aby si ľudia na mojich koncertoch uvedomili, že ja v nich oslovujem niečo vyššie, rozdúchavam ten plamienok a oni si už potom poradia sami. Napríklad aj to, že za mnou prišiel Honza Kryl, ako nasledovník svojho brata ma utvrdzuje v dojme, že je to na veľmi dobrej ceste. Pretože cez neho sa ľudia dostanú k mojej tvorbe a cezo mňa zase k jeho a Karlovej. Už ide len o to, aby sa táto myšlienka legitimizovala v masových médiách. Aby sa trh nezužoval len na komerčné, povrchné, plytké s prepáčením "sračky", ale aby sa bral ohľad na to, že sú tu aj ľudia, ktorí majú čo povedať. Pretože my vieme, že máme čo povedať. Nie sme padlí na hlavu, aby sme si neuvedomovali závažnosť toho čo robíme, hovoríme, spievame. Považujem len za náhodu to, že v čele šoubiznisu nie sme my, ale ľudia, ktorí sa popri hudbe len priživujú. Preto by som náš hudobný žáner ani necharakterizoval ako menšinový."

Ste známy svojou inklináciou k buddhizmu, z ktorého veľa čerpáte. Mnoho našincov má na orientálne filozofie svojské výhrady. Vraj netreba miešať mentality národov, nám je ich životný štýl cudzí. Napríklad, že my sme nikdy vegetariáni neboli, nech si mrkvu obhrýzajú Indovia...

"Na to mám veľmi jednoduchý argument. Tak nejedzte zemiaky, keď si myslíte, že vegetariánstvo je vám cudzie. Pretože zemiaky sú tiež cudzie. U nás neboli známe až do príchodu Španielov, ktorí ich priviezli z Ameriky..."

Opierate sa aj o filozofiu Františka z Assisi, ktorý hlásal, aby sme zabudli na seba a rozdávali lásku druhým. Má táto filozofia v súčasnosti svoje miesto?

"Za prvé treba konštatovať, že aj podľa kresťanských teológov priviedol František z Assisi kresťanstvo k životu. V 12. storočí to bolo celé zvrátené a naskytli sa obavy, že kresťanstvo ako také zanikne, že bude prevalcované napríklad mohamedánstvom. No a naraz sa objavil tento človek a postavil celú tú myšlienku na nohy. To je jeden aspekt, ktorý stojí za námahu sa Františkom zaoberať. A vôbec nežnosti, láska, cit to je téma, ktorou keď sa ľudia nebudú zaoberať, zahubia sami seba. Pretože všetko, čo je dôležité pre mňa je dôležité pre ostatných. Láska k druhým sa vracia ako bumerang. Nie je možné hrabať len pre seba a dosiahnuť šťastie na úkor druhých, to ešte nikto nikdy nedokázal."

Hovorí sa, že deti sú naša budúcnosť. Keď tak pozorujete v akých podmienkach vyrastajú dnešné deti, ako vidíte našu budúcnosť?

"Ono je to vážna vec, pretože ak sa deťom nesprostredkuje to o čom tu hovoríme, môže sa ľahko stať, že sa od nás úplne odklonia. A keďže oni sa už nevedia vrátiť, budú musieť začínať znovu od začiatku. Naše deti si nezaslúžia, aby sa trápili viac, ako sme sa trápili my. Žijeme v materialistickej dobe, preto je veľmi dôležité, aby sa k deťom dostali tie pravé hodnoty. Práve od toho záleží naša budúcnosť."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.