Lipkavec marinkový (syn. marinka voňavá)
Kríž, navyše biely švajčiarsky kríž, uvidel v kvetoch lipkavca marinkového farár Johann Kunzle, ktorý bol aj dobrým znalcom liečivých rastlín. Povedal, že Pán Boh neopustí švajčiarsky národ dovtedy, kým biely kríž bude symbolom ich štátu. Ako liečiteľ odporúčal túto rastlinku používať pri rôznych nervových chorobách. Mnísi z rádu benediktínov už v 9. storočí pripravovali z kvalitného vína a čerstvých rastlín lipkavca marinkového "májové víno" a sušené rastliny používali do kadidla.
Lipkavec marinkový (Galium odoratum /L./ Scop. syn. Asperula odorata L.) je vytrvalá, 10 až 30 cm vysoká bylina. Z málovetvených podzemkov vyrastajú početné priame, štvorhranné byle. Kopijovité listy majú drsný okraj a sú praslenovite usporiadané. Byle sú ukončené vidlicovitou metlinou drobných bielych kvietkov s trubkovite zvonovitými, do polovice rozoklanými štvorcípimi korunami. Plod je štetinatá dvojnažka.
Marinka je rozšírená po celej strednej a severnej Európe, na Sibíri a v horách južnej Európy a Severnej Afriky. Je to druh typický najmä pre bučiny. V tienistých, listnatých lesoch, predovšetkým na kyslejších pôdach často vytvára husté, jednoliate porasty.
Drogou je usušená vňať, ktorá sa zbiera na začiatku kvitnutia. Obsahuje kumarínové a iridoidné glykozidy, asperulozid, triesloviny, horčiny, organické kyseliny, stopy silice a i. Z kumarínového glykozidu sa enzymaticky uvoľňuje voňavý kumarín, ktorý má horkú chuť a príjemnú vôňu. Spolu s asperulozidom má ukľudňujúce účinky, pôsobí na hladké svalstvo a proti kŕčom. Kumarín napomáha aj vylučovaniu moču a má protizápalové účinky. Droga sa používa pri nespavosti, neurózach a menštruačných bolestiach. Na vonkajšiu aplikáciu sa odporúča pri chronických kožných chorobách s hnisavými vyrážkami vo forme kúpeľa alebo obkladov.
Zápar sa pripraví z jednej kávovej lyžičky drogy na pohár vody. Pije sa 2 až 3 krát denne po lyžičkách. Na obklady sa môže kombinovať s koreňom kostihoja lekárskeho a vňaťou komonice lekárskej. Droga je súčasťou niektorých čajovinových zmesí.
Toxicita: krátkodobé používanie drogy v prepísaných dávkach nemá nepriaznivé vedľajšie účinky. Dlhodobé užívanie alebo užívanie vysokých dávok môže vyvolať bolesti hlavy, vracanie, závraty, poškodenie pečene a vážne poruchy zrážanlivosti krvi.
Pestovanie
V záhradke môžeme na pestovanie lipkavca marinkového využiť miesta v polotieni, pod kríkmi (maliny, ostružiny), alebo pod stromami, ktoré sú na pestovanie kultúrnych plodín nevhodné. Táto liečivá rastlina si vyžaduje vlhké, na humus bohaté pôdy. Má pomerne plytkú koreňovú sústavu, preto plochu na jej pestovanie len plytko skypríme a zapracujeme do nej kompost. V auguste, z prírodných stanovíšť šetrne izolujeme trsy, ktoré je treba rýchle prepraviť a zasadiť. Pri transporte musíme dbať na to, aby rastliny neuvädli, nepreschli. V jeseni môžeme založiť porast aj zo semien, ktoré vysievame do hĺbky 1 cm. Semená vysievame naširoko, po sejbe plochu zasypeme jemnou vrstvou listovky. Semená začnú vzchádzať v apríli nasledujúceho roka. Rastliny na drogu zbierame v období, kedy začínajú kvitnúť. Musia sa rýchle usušiť v dobre vetrateľných miestnostiach. Teplota sušenia nemá presiahnuť 35 stupňov Celzia. Droga je náchylná k zapareniu, preto sa nesmie za čerstva stláčať. Správne usušená droga je svetlozelená, vonia kumarínom. Skladuje sa v dobre uzatvárateľných nádobách.
Autor: Anna Macková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
