Pritom si ani neuvedomujme nenahraditeľnú dôležitosť našej každodennej pomôcky. Naši predkovia sa už dlho pokúšali zostrojiť pomôcku, ktorá by pomáhala slabšie vidiacim. Verili by ste, že okuliare museli prejsť storočným vývojom, pokiaľ dostali dnešnú podobu? Zostrojiť niečo na korekciu zraku sa už pokúšali aj za čias starej Tróje. Kam siahajú korene tohoto skvelého vynálezu?
Za vznik okuliarov nevďačíme jedinému vynálezcovi. Kým dostali dnešnú podobu, ľudstvo malo s nimi mnoho starostí. Je pravdepodobné, že už aj starí Gréci a Rimania poznali nejaké pomôcky, ktoré mali slúžiť na zlepšenie zraku. Touto problematikou sa zaoberal už aj slávny Grék Claudius Ptolemaios. O čomsi takom ako sú okuliare, sa zmieňuje aj slávny benátsky cestovateľ Marco Polo. Pravdepodobne sa už v 13. storočí na čítanie v ázijských krajinách používali zarámované vypuklé sklá. V Indii sa pokúšali liečiť očné choroby už v rannom stredoveku.
S myšlienkou zostrojiť okuliare vraj prvý prišiel anglický vedec Roger Bacon. Zistil, že sklo možno zbrúsiť tak aby pomohlo vykorigovať zrak. V 13. storočí sa takéto objavy netešili veľkému úspechu. Učenec, ktorý sa pokúšal presadiť niečo nové, sa veľmi rýchlo ocitol pre svoje názory vo väzení.
Vynález predsa len pomaly začal nachádzať svoje uplatnenie. Okuliare sa začali rozširovať medzi 15. a 16. storočím, sklá boli väčšinou vložené v koži. Okolo 17. storočia sa stali módou, väčšinou sa vyrábali z mosadze. Majetnejší, ktorí si to mohli dovoliť, nosievali aj zlaté.
Svoju dobu, čo sa týka módy, predstihol Hermann Puckler - Muskau. V roku 1830 sa objavil na berlínskej ulici s jediným sklom na oku, ktoré dostalo meno monokel. Tento výmysel sa veľmi rýchlo rozšíril, čím si získal veľkú obľubu. Odvtedy je monokel symbolom vznešenosti, ktorí nosia mladí elegáni.
Spočiatku sa namiesto skla používal priezračný kremeň. Optické sklo sa prvýkrát začalo používať až v 18. storočí a začali ho vyrábať slávni majstri v Benátkach. Z tohto obdobia pochádzajú aj slávne benátske zrkadlá. Od 18. storočia sú známe dva druhy skiel, duté a vypuklé. Ako smeroval vývoj dopredu, veľmi sa menil ich tvar. Okuliare nadobúdali rozličné tvary a formy. Ľudí stáročia trápil problém s uchytením rámu. Variácií bolo neúrekom, pokiaľ dostali dnešnú podobu. Jedno sklíčko s rúčkou sa nazývalo lorňon. Ak boli spojené dve sklíčka s rukoväťou, taký typ sa nazýval lornet. Cviker nemal rukovať, nasadzoval sa na nos.
Je až neuveriteľné, že najväčšie problémy malo ľudstvo s upevňovaním okuliarov pred očami. Ľudia skúšali všetko možné, čo ich len napadlo. Boli takí, ktorí si okuliare upevňovali na čiapku. Prešli stáročia, kým ľudia prišli na banálne jednoduchú myšlienku zasunúť okuliare za uši. Dnešný spôsob upevnenia sa používa iba od druhej polovice 18. storočia. Ľudstvo na to prišlo až vtedy, keď sa "rúčky" predĺžili natoľko, že sa mohli zahnúť za uši. V tom čase sa okuliare nezostrojovali vedecky, ale iba tak skusmo. Úspech mať dobré okuliare viac závisel od šťastia než od odborného vyšetrenia.
Okuliare na vedeckom základe, ako ich poznáme dnes, sa začali zostrojovať až koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia. Od 20. storočia došlo k zásadnej zmene pri konštrukcii okuliarov. Vyrábajú sa sklá sférické, ale aj cylindrické. Dnes sa bežne používajú sklá na korekciu krátkozrakosti, ale aj ďalekozrakosti. Celkom bežné sú aj bifokálne sklá, ktoré umožňujú jednými okuliarmi čítať, ale aj pozerať do diaľky. To však ešte zďaleka nie je všetko. Bežne sa vyrábajú fotocitlivé sklá, ktoré menia svoje sfarbenie podľa veľkosti intenzity ultrafialového žiarenia. Medzi najnovšie vymoženosti patria multikokálne sklá, ktoré sú veľmi pohodlné.
Vo svete sa vývoj okuliarov nezastavil. Dnes ich čoraz viac nahrádzajú kontaktné šošovky. Rohovkové kontaktné šošovky sa objavili v roku 1948. Kto ich nosí, ani nerozoznáme, že má na očiach "skryté" okuliare. Ich nevýhodu je, že im treba venovať viac času a pozornosti. Odvďačia sa nám svojou neviditeľnosťou na očiach. O tom, že ich nosíme sa dozvie iba ten, komu to prezradíme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
