vegetarián.
Dikobrazy sú rozšírené vo viacerých druhoch v teplých krajinách Európy, Ázie a Afriky. V Amerike žijú aj v chladných oblastiach Kanady.
Dikobrazy Starého sveta sú stredne veľké zvieratá, dosahujú hmotnosť 10 až 30 kg. Hlavu a prednú časť hrude majú pokrytú hrivou z dlhých tuhých štetín, zvyšok chrbta je ozbrojený dlhými ostrými pichliačmi, ktoré im slúžia na obranu pred útočníkmi. Keď sa dikobraz cíti byť ohrozený, najprv varovne vrčí, dupe nohami a "hrkoce" pichliačmi. Ak táto výstraha nepomohla, potom nasleduje výpad podľa zásady, že najlepšou obranou je útok. Dikobraz ohne hlavu pod telo, k narušiteľovi pokoja sa otočí zadkom a rytmicky vztyčuje svoje bodliny. Začne pomaly cúvať smerom k protivníkovi, pričom zmršťuje chrbtový sval. Pri pohyboch chrbtových partií kože sa môžu niektoré pichliače uvolniť a vymrštiť ako šíp až na vzdialenosť dvoch metrov. Vystrelené pichliače často zasiahnu protivníka a spôsobia mu bolestivé poranenie. To je zo strany dikobraza posledná výstraha, ak protivník naďalej zotrváva na mieste, potom sa na neho dikobraz navalí ako pichľavá guľa. Predátori poznajú odvahu a nebezpečnosť dikobraza, preto ho radšej hneď nechávajú na pokoji. Len leopard dokáže dikobraza premôcť. Prekvapí ho nečakaným bleskovým úderom labou so smrtiacimi pazúrmi do hlavy.
Životným prostredím dikobrazov Starého sveta je otvorená krajina s trávnatým porastom, kríkmi a najlepšie aj so skaliskami. Cez deň sa ukrývajú v norách, ktoré si samy vyhrabú, alebo v skalných rozsadlinách a dutinách. Za potravou vychádzajú v noci.
Na stredomorskom pobreží Talianska, Grécka, Arábie a Afriky je rozšírený dikobraz európsky. Vyskytuje sa v malom počte a nespôsobuje väčšie škody. Africký domorodci ich lovia a jedia. V južnej Ázii žije dikobraz indický, toho prenasledujú ako škodcu. Požiera rôzne poľnohospodárske plodiny, ako tekvice, melóny, uhorky, cibuľu a ďalšie.
Chladné pásmo Severnej Ameriky obývajú otužilé stromové dikobrazy urzóny. Sú menšie ako ich príbuzní v Starom svete, dosahujú hmotnosť najviac 6 kg. Silné pazúry im umožňujú šplhať sa po stromoch, kde sa prevažne zdržiavajú. Majú pomerne dlhý, bodlinami porastený chvost, ktorý je nebezpečnou zbraňou. Cez deň sa ukrývajú v stromových dutinách, tam sa aj uložia na zimný spánok. Živia sa najmä kôrou mladých stromov.
Juhoamerické dikobrazy sú najdokonalejšie prispôsobené životu na stromoch. Majú dlhý chvost, ktorým sa vedia zavesiť na vetvy ako opice. S opicami majú tiež spoločný jedálniček, pozostávajúci z plodov, výhonkov a mladého lístia. Ich pôrodnosť je nízka, samičky rodia iba 1 až 2 mláďatá ročne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
